Spôsob, ako oživiť náš vidiek

Vidiecky turizmus je na najlepšej ceste k ekoturistike

Rozvoj agroturistiky a vidieckej turistiky, v širšom poňatí (vrátane zabezpečenia podmienok na ochranu prírody, kultúrnych pamiatok a sociálnych vymožeností) vo svete známej ekoturistiky, je aj obsahom programového vyhlásenia súčasnej vlády. Európa začína byť hladná po tejto forme turistiky, pričom jej rozvoj v krajinách pristupujúcich do Európy podporujú aj najvyššie orgány EÚ. Manažovanie ekoturistiky, tak na regionálnej úrovni, ako aj na podnikateľských pozíciách, ide ruka v ruke so zabezpečením podmienok pre trvalo udržateľný rozvoj. Európa má záujem, aby pristupujúce krajiny zvládli transformačný proces a vo svojich ekonomikách vytvorili fungujúcu hospodársku štruktúru, ktorá zabezpečí živobytie aj budúcim generáciám. Hoci v regionálnom manažmente sme dosiaľ ešte stále ďaleko od predstáv, ako by mal byť riadený trvalo udržateľný rozvoj, v podnikateľskej praxi sa stretávame s projektmi, ktoré by mohli úspešne súťažiť s progresívnymi prístupmi v zahraničí. V tejto súvislosti sa ponúka otázka, ako chce vláda prakticky napĺňať svoj program, akou formou chce podporovať rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky. Do úvahy totiž prichádza podpora podnikania prostredníctvom Pilotnej grantovej schémy cestovného ruchu, Programu podpory rozvoja cestovného ruchu v SR č. 5, cez SAPARD, alebo na tento účel prijatý zvláštny program. Rovnako sa natíska otázka, kto bude hlavným koordinátorom podporných programov? Hlavnú zodpovednosť za výkon kompetencií ponesie vyšší územný celok. Podporu rozvoja ekoturistiky je potrebné zabezpečiť celoplošne v celom regióne, nielen v rámci podpory jednotlivých projektov. Z toho vyplýva, že k finančným zdrojom z grantu by mal prístup

len región,

ktorý sa zároveň rozhodne pre trvalo udržateľný cestovný ruch. Pred prijatím rozhodnutia o investíciách do ekoturistiky si však treba uvedomiť, že otázka návratnosti investícií nie je prvoradá, ale že na prvom mieste stojí oživenie vidieka, vytvorenie pozitívnej sociálnej štruktúry osídlenia a dosiahnutie takých zmien v hospodárskom živote dediny, ktoré z dlhodobého hľadiska vytvoria predpoklady na tvorbu vlastných investícií. Na to, že ekoturistika nie je samospasiteľná a že neprináša jednoznačne rýchly návrat investícií, upozorňuje aj anglický odborník Malcom C. Pennington-George, ktorý pred sa desaťročím začal podieľať na projekte oživenia vnútrozemia na ostrove Cyprus. V tom čase boli na Cypre značné rozdiely medzi hospodársky živým pobrežným pásmom a vnútrozemím, z ktorého odchádzali ľudia (predovšetkým mladí) za prácou na pobrežie. Do projektu oživenia vidieka sa zapojilo 50 dedín. V rámci projektu dedinám poskytli investičné granty na verejnoprospešné ciele a dedina sa mohla sama rozhodnúť o spôsobe použitia grantu či už na opravu kostola, alebo námestia atď. Investičné granty s finančnou spoluúčasťou mohli získať aj podnikatelia. Nevyhnutnou podmienkou poskytnutia grantov bolo, aby rekonštrukcia objektov prebehla v pôvodnom štýle. Dediny zahrnuté do projektu spoločne vytvorili marketingovú organizáciu, ktorá mala za úlohu získavať investorov z radov mimo dedinčanov a s podporou rezervačného centra vykonávať aktívnu marketingovú činnosť. S čím sa však nerátalo, bola neochota podnikateľov koordinovať svoje záujmy. Vyústilo to do značných výkyvov

v cenovej úrovni,

rôzne uplatňovanej cenovej politiky, čo malo za následok, že v priebehu rokov sa nevytvorilo rezervačné centrum. Výsledok je, že niektorí (nie všetci) podnikatelia sú úspešní, ba poniektorí veľmi úspešní. Pozornosť si však zaslúži spôsob získavania investorov. Skupina pracujúca na projekte bola od začiatku v úzkom kontakte predovšetkým s Cyperčanmi žijúcimi v zahraničí, ktorí dostali presné informácie o možnosti podnikania vo vnútrozemí. Úzka spolupráca s emigrantmi sa osvedčila aj v prípade podpory rozvoja cestovného ruchu v Írsku a mohla by byť vcelku dobre aplikovaná aj na slovenské pomery. Dobré skúsenosti s rozvojom ekoturistiky majú aj v susednom Poľsku. V praxi zašli tak ďaleko, že za ekoturistiku považujú aj také formy cestovného ruchu, ako je agroturistika a vidiecky turizmus. Pri rozvoji ekoturistiky vychádzajú prísne z územného princípu, kde sa snažia o trvalo udržateľný rozvoj. Požiadavky na udržanie kvality prostredia a života sú zohľadnené už v územných plánoch a podporené komplexom nástrojov vrátane daňových úľav. Z už uvedených dôvodov je predsavzatie našej súčasnej vlády veľmi pozitívne, ale verejnosť stále ešte nevie, čo sa za predsavzatím bude skrývať. Očakávať môžeme len to najlepšie.

Rudolfa Vallová