Človečenstvo v čírej podobe

Záver uplynulého týždňa nebol veselý. Lúčili sme sa s bardom slovenskej kultúry, človekom, o ktorom sa už azda popísalo všetko. Vzdávali sme posledný hold umelcovi, ktorý nám 40 rokov prinášal humor, pohodu a svoje nenapodobiteľné postrehy. Július Satinský bol vo veku, v ktorom umierať sa nepatrí... Stovky ctiteľov umenia a ľudskosti mu prišlo vzdať posledný hold, prejaviť svoju vďačnosť a poďakovať sa za jedinečnosť jeho umenia. Hold umelcovi, ktorého si národ privlastnil.

Čím si zaslúžil, že sa dostal do tejto galérie nesmrteľných? Čím bol výnimočnejší než výnimoční? Július Satinský bol iní než ostatní, nikto sa mu nepodobal, ani nemohol. Bol to renesančný človek v našej upachtenej a pragmatickej dobe. Vytváral pohodu, dokázal ľudí združovať. Vyhľadávali sme ho a on nás poľahky dirigoval. Triafal do našich slabostí, bral na mušku hlúposť, bezcharakternosť, absurdnosť...

Bol bezprostredný, ľudský, jeho schopnosť komunikácie dosiahla dokonalosť. Mal vnútornú iskru, s humorom a iróniou vedel reagovať na všetko dobré i zlé, čo nás v minulosti aj dnes obklopovalo. Mal jedinečnú schopnosť pozerať sa na všetko s úsmevom a donútil smiať sa aj nás... Ľudský , občas britký, občas láskavý humor, občianske postoje - to všetko urobilo z J. Satinského autoritu.

Eleonóra Bujačková