Robotníkom po maturite

Nielen tovar, ale aj niektoré profesie

Zmeniť alebo nemeniť systém stredného odborného školstva je otázkou, ktorou sa čoraz častejšie zaoberá aj Zväz hotelov a reštaurácií SR (ZHR SR). Zo škôl do praxe prichádzajú nedostatočne pripravení absolventi. „Podľa nás jedna z chýb je v systéme 3+2, keď po troch rokoch žiak získava výučný list a ďalšie dva roky sa pripravuje na maturitu,“ hovorí hotelierka PhDr. Elvíra Chadimová, ktorá má vo zväze na starosti vzdelávanie. Maturita sa stala samozrejmosťou, ale žiaci po dosiahnutí maturity sa považujú za stredný hotelový manažment a nechcú sa ďalej venovať „remeslu“, teda vykonávať práce čašníka, servírky, kuchára či cukrára a ďalej sa vzdelávať vo svojej „robotníckej“ profesii. „Ďalším faktom je, že vývoj v odvetví napreduje veľmi rýchlo,“ konštatuje E. Chadimová. „Absolventi nie sú dostatočne pripravení na prax ani z hľadiska zachytenia nových trendov. Členovia ZHR SR majú celkom

iné predstavy

o profile absolventov učilíšť alebo stredných odborných škôl a myslia si, že sú odtrhnutí od praxe,“ vysvetľuje a dodáva, že prax by mala byť zastúpená v oveľa širšom rozmere. ZHR SR konzultoval svoj postoj s pracovníkmi MH SR a v súčasnosti pracuje na zhotovení zoznamu pracovných charakteristík budúcich zamestnancov, na „profile absolventa“. V poslednom desaťročí vzniklo pomerne veľa stredných hotelových škôl a ich kvalita je rôzna. „Vieme, že prehodnotenie učebných osnov je dlhodobý proces, ale zo strany ZHR SR chceme na odborné školstvo vyvíjať tlak, ktorý je ohlasom toho, čo predstavenstvu ZHR SR tlmočia jednotlivé zariadenia.“ Prínosom je, že žiaci prichádzajú zo škôl oveľa lepšie jazykovo pripravení, ale to nestačí. Ide predovšetkým o zvládnutie práce, ktorú si vyžaduje ich funkcia. Teoretické znalosti nepostačujú a ich nedostatok môže vyvážiť len prax. V praxi sa žiaci dostávajú nielen k novým trendom a legislatívnym úpravám, ale aj do psychologických situácií, ktoré sa musia naučiť zvládnuť. Je to práve otázka osobnej pripravenosti absolventa, ktorá neskôr rozhodne o tom, či zotrvá v pracovnom mieste, na ktoré sa na učilišti alebo v škole pripravoval. „Aj keď absolventov obchodných a hotelových akadémií je veľa, mnohí absolventi v práci nevydržia a odchádzajú,“ hovorí E. Chadimová a dodáva, že to nie je len otázka nižšej

úrovne miezd,

typickej pre profesie, v ktorých ďalším príjmom je „prepitné“. Je to aj tým, že absolventi si už počas štúdia neosvojili pracovné návyky a nie sú pripravení zotrvať v službe, či sú to už soboty a nedele alebo práca na zmeny. S nedostatkom pracovníkov pre vybrané profesie v cestovnom ruchu nebojujeme len u nás doma. Nedostatok určitých profesií a kvalifikácií v odvetví je typický na celom svete. Problému venoval pozornosť dokonca aj Európsky parlament, ktorý vyjadril poľutovanie nad tým, že neexistujú žiadne konkrétne návrhy na riešenie. Vyzval Európsku komisiu na vypracovanie štúdie o potrebe ľudských zdrojov podľa odvetvia a regiónov s ohľadom na súčasné a budúce požiadavky v súlade so všeobecnými plánmi cestovného ruchu na národných a regionálnych úrovniach. Musíme si priznať, že úroveň stredného odborného školstva je kolísavá. V priebehu času sa vyprofilovali aj školy s veľmi dobrou úrovňou, ktoré nadviazali spoluprácu so zahraničím. Pripravujú vynikajúcich absolventov, ktorí však odchádzajú za prácou do zahraničia, a takto, síce za oveľa vyššiu mzdu ako u nás doma, pomáhajú riešiť problémy iných regiónov.

Rudolfa Vallová