Mladý vedec bielou vranou?

Komentuje Eleonóra Bujačková

Odborníci z vedeckých ústavov a výskumných pracovísk na vysokých školách už dlho upozorňujú, že veda je u nás „na hrane“. To, že sme dnes neraz závislí od zahraničných grantov, čo je vlastne jediná možnosť, ako získavať väčšie množstvo peňazí, nemôže byť dlhodobé. Ekonomické podmienky začínajúceho vedca (nie však iba jeho) sú alarmujúce. A odlev mozgov do zahraničia je stále vážnym problémom. Je celkom pochopiteľné, že mladí ambiciózni ľudia cestujú za skúsenosťami do sveta, dôležité však je, aby sa vracali. Nielen domov, ale najmä do svojho odboru. Hoci aj v krajinách EÚ tiež bijú na poplach a varujú pred podceňovaním vedy a výskumu, situácia je tam stále podstatne lepšie ako u nás. Najmä preto, že veľké firmy nepodceňujú vedeckovýskumnú činnosť, práve naopak. U nás to zatiaľ príliš nefunguje. A pritom ešte pred 15 - 20 rokmi existoval dobre prepracovaný systém prepojenia vysokej školy s podnikovou sférou. Dnes postupne tento model opäť začíname objavovať, pravdou však je, že sú to signály najmä z podnikov s vyšším podielom zahraničného kapitálu.

Vysokoškolská vzdelanosť a inovačný potenciál vychádzajúci z kvalitného výskumu sú v dnešnom svete považované za základ medzinárodnej konkurencieschopnosti v ekonomickom i kultúrnom zmysle. Podpora týchto oblastí sa vo vyhláseniach vlády objavuje už niekoľko rokov ako stále sa opakujúca priorita. V rokovaniach s EÚ o našom v vstupe je financovanie výskumu a vedy jedným z parametrov, ktorým sa meria schopnosť SR prispievať ekonomickej sile Európy, ku zvyšovaniu spoločensko-ekonomickej stability a k vytváraniu zdrojov, z ktorých možno financovať sociálne výdavky.

Tieto priority sú však opakovane negované skutkami. Výdavky na vedu sú nedostatočné už roky, o výskume na vysokých školách ani nehovoriac. Štátne výdavky na vedu v krajinách EÚ prevyšujú sumu 0,9 % HDP. U nás je to necelých 0,3 %. Každý nový ministerský predstaviteľ prisľúbi zásadné zlepšenie. Veľmi rýchlo však nadšenie vyprchá. Sľuby o prioritách boli aj tentoraz poriadne nahlas prednášané niekoľko mesiacov pred voľbami. Teraz je tu zima a iba blázon by si pamätal toľkokrát opakované a iba ešte väčší blázon by im veril, že?!

Vymierajú teda slovenskí vedci? Skeptici hovoria, že dobre je na tom iba držiteľ grantu. Jedno je isté: nie je možné financovať neperspektívny výskum. Pokiaľ sa však financovanie vedy dostane pod určitú úroveň, tak sa financie do nej stávajú stratenými. Mnohí analytici upozorňujú, že v štátnom rozpočte sú síce pekné proklamácie o tom, koľko peňazí ide na vedu, ale je ich čoraz menej. Aká je perspektíva, bude vôbec v tomto štáte táto práca „chcená“? Ako z tejto patovej situácie? Pre budúcnosť Slovenska je perspektíva vedy a vzdelania životne dôležitá. Ak sa rozhodneme, a vládne dokumenty to deklarujú, že by sme chceli byť porovnateľní so zdatnými krajinami Západu, potom musíme prenikavo zmeniť vzťah k vede a vzdelanosti vôbec. Jednoducho preto, že pokiaľ sa Slovensko nestane čo najrýchlejšie exportérom výrobkov vyhľadávaných na svetových trhoch, tak sme bez šancí.