Platí diktát automobilov

Dlhodobá zmluva neovplyvní ceny

Aj keď priemysel výroby hliníka čelí poklesu cien tohto kovu, jediný slovenský producent, Slovalco Žiar nad Hronom, má vcelku priaznivé výsledky hospodárenia. Sú dokonca lepšie ako firma očakávala pod vplyvom vývoja na svetových trhoch. V oblasti predaja predpokladá objem vyšší ako 11 mld. Sk, pri exporte takmer za 9,8 mld. Sk. Okolo 700 zamestnancov vytvorí zisk pred zdanením za 712 mil. Sk. Lepšie výsledky sa Slovalcu podarilo dosiahnuť tým, že firma využila konkurenčné výhody, ponúkla dobrú kvalitu a dokázala flexibilne reagovať na požiadavky zákazníkov. V porovnaní s veľkými svetovými výrobcami je schopná poskytnúť aj menšie dodávky. Veľkým producentom medziročne klesol zisk asi o tretinu a v súčasnosti ho robia údajne len pri výrobe kysličníka hlinitého. Ich aktivity sa začínajú pri ťažbe rudy a končia sa vo finalizácii, kým Slovalco zostáva verné výrobe primárneho hliníka a finalizáciu necháva na iných. Na ňu má silného suseda, vlastne čiastočne i majiteľa, ZSNP v Žiari Nad Hronom, ktorý má v tejto oblasti vážny záujem i rozvojové programy. Jedným zo zákazníkov je nemecký Rautenbach s prevádzkou v areáli podniku, ktorý vyrába

hlavy valcov

do motorov. Kov zo Žiaru nad Hronom je v škodovkách a onedlho by mal byť súčasťou motorov Audi a Porsche. Výroba pre automobilový priemysel tvorí významný podiel produkcie Slovalca a je aj perspektívou z hľadiska budúcnosti. Aby firma uspela v značnej konkurencii, veľký priestor venuje certifikácii. Nedávno spoločnosť absolvovala audit, ktorým sa zaradila medzi dodávateľov automobilového reťazca, spĺňajúcich najnáročnejšie požiadavky na kvalitu a technický servis. Certifikované a chemicky legované zliatiny sa využívajú vo výrobe ľahkých diskov, hláv valcov, motorov a čoraz viac hliníka sa dostáva aj do podvozkov vozidiel. Čím bude v automobile viac hliníka, tým bude mať

nižšiu hmotnosť

a spotrebu, čo naznačuje, že automobilky pôjdu ďalej cestou zvyšovania podielu hliníka. Slovalco na to reaguje aj investíciami do zvýšenia kapacity výroby. V súčasnosti dokončuje dva významné projekty, ktoré ovplyvnia budúcnosť firmy. Je to projekt rozšírenia výroby a zvýšenia elektrického prúdu v elektrolýze. V prvom prípade ide o výstavbu ďalších 54 pecí v elektrolýze, čím sa kapacita výroby zvýši o 34-tisíc ton. Táto investícia stojí približne 80 mil. USD a jej konečný produkt uvedú do prevádzky už v júli na budúci rok. Projekt intenzifikácie prúdu znamená zvýšenie prúdu v elektrolýze z 230 na 250 kA a umožní vyrobiť približne o 10-tisíc ton primárneho hliníka viac. Náklady naň predstavujú 13,5 mil. USD a zatiaľ sú hotové dve tretiny projektu. V tomto roku vyrobí spoločnosť 110-tisíc ton tekutého kovu, ale výstup z odlievarne bude objemovo vyšší. Rozdiel tvoria vstupné suroviny, ktoré firma nakupuje

oveľa drahšie,

ako ich vie vyrobiť sama. Nové projekty vytvárajú predpoklady, že firma nakupovaný hliník nahradí vlastnou výrobou. Vzhľadom na súčasný vývoj na trhu však budúcoročnú výrobu plánuje ako stredný, teda optimisticko-pesimistický variant, čo znamená, že tržby by mali byť v novom roku porovnateľné s práve odchádzajúcim rokom, aj keď výroba tekutého kovu významne porastie. Dlhodobá zmluva s dodávateľmi elektrickej energie avizovaný pohyb cien zatiaľ neovplyvní. Pre výrobcu je výhodná z toho hľadiska, že je dlhodobá a na základe toho vie rozhodovať o budúcich investíciách. Tým, že fabrika má stály odber, je to výhodné aj pre elektrárne a dá sa povedať, že z tohto hľadiska je v sieti určitým stabilizačným prvkom. Avšak vo svete sa vyrobí asi 25 miliónov ton hliníka ročne a asi 21 miliónov ton je vyrobených lacnejšou energiou, ako má k dispozícii Slovalco. To znamená, že z hľadiska konkurencie na trhu

terajšia cena

ním využívanej elektrickej energie nie je už taká výhodná. Firma preto musí hľadať a využiť rezervy inde.

V Európe sa ročne spotrebuje asi päť miliónov ton hliníka a vyrobí sa v nej približne tri milióny ton. Európska únia si svoj trh chráni tým, že uvalila importnú daň, dovozné clo. Slovalco ho v rámci medzištátnych dohôd síce neplatí, zmení sa to však, ak bude studený kov nakupovať mimo EÚ. Pravdepodobne sa v priebehu niekoľkých rokov od tohto cla odstúpi, hoci sotva možno očakávať, že EÚ zostane úplne ľahostajná k importu ľahkého kovu spoza jej hraníc.

Peter Farárik