Larvy v pavúčej sieti

Druh mexického pavúka Metepeira incrassata vytvára kolónie, v ktorých môže žiť až 100 000 jednotlivcov. Jeho siete široké niekedy aj viac ako 150 metrov si vybrala za miesto odchovu svojho potomstva mucha Arachnidomyia lindae.

Táto mucha je jedným z najväčších nepriateľov pavúkov, pretože larvy kladie na ich vajíčka. Larvy sa prehryzú dovnútra a vajíčka zožerú, píšu americkí vedci z University of Cincinnati v časopise Behavioral Ecology and Sociobiology.

Pavúky sa snažia proti tejto hrozbe brániť. Keď sa mucha blíži k sieti, zaujmú obranné postavenie, v ktorom sa pokúšajú telom chrániť vajíčka.

Mucha A. lindae však vyvinula proti pavúčiemu odporu skoro samovražednú stratégiu. Sadne si priamo do centra siete a vyvoláva tu vibrácie, ktoré zvyčajne spôsobuje ulovená korisť. Využíva pritom skutočnosť, že vlákna v strede siete nie sú na rozdiel od ostatných častí na povrchu lepkavé. Po odlákaní pavúkov môže mucha pokojne začať s kladením svojich lariev.

Aj pavúky majú proti nepriateľovi v zálohe účinné obranné prostriedky. Keď ich mucha párkrát oklame falošným poplachom, pretrhnú spojenie medzi sieťou a vajíčkom, aby sa chránili pred „dezinformáciou“. Spojenie obnovia až vtedy, keď sa ubezpečia, že narušiteľ je preč.

George Uetz a jeho kolegovia pozorovaniami zistili, že pavúčia kolónia je v pohotovosti už vtedy, keď začuje bzukot krídel A. lindae. Keď vedci púšťali pavúkom zvukové prejavy iných druhov múch, reagovali obranne iba na bzučanie A. lindae. Z toho vyplýva, že pavúky už podľa zvuku vedia, či sa k nim blíži nepriateľ alebo potenciálna korisť.

Internet: http://www.biology.uc.edu/faculty/uetz/groupforaging.htm (Colonial Web-Building Spider Project)

(hy)