Genetický kód a rasy

Brazílski vedci v závere minulého roka oznámili, že rasa sa neodráža v ľudských génoch. Potvrdili tak dávne tvrdenie, že rasa nemá genetický význam. Brazílski vedci skúmali jednu z rasovo najzmiešanejších populácií na svete a zistili, že z genetického kódu jedinca nedokážu určiť jeho rasovú príslušnosť. Populáciu Brazílie tvoria Európania, Američania a Indiáni, či jedinci americko-indiánskeho pôvodu.

„Antropológovia a genetici sa zhodujú v názore, že z biologického hľadiska ľudské rasy neexistujú. Rasy však existujú ako sociálne konštrukcie,“ uviedol Sergio Pena s kolegami z Universidade Federal de Minas Gerias v Brazílii a z univerzity v portugalskom Porte v správe publikovanej v magazíne Proceedings vydávanom National Academy of Sciences.

Vedci objavili desať génových variácií, na základe ktorých mohli spoľahlivo geneticky rozlíšiť dvadsať mužov pôvodom zo severu Portugalska a dvadsať mužov s ostrova Sao Tome pri západnom pobreží Afriky. Tieto genetické rozdiely však vôbec nesúviseli s fyzickou charakteristikou rasy, ako je farba kože či vlasov.

Potom testovali ďalšie dve skupiny ľudí: 173 Brazílčanov, ktorých podľa odtieňa pokožky na ramenách rozdelili do troch skupín - na bielych, čiernych a prostredných - a 200-člennú skupinu mužov z veľkomiest, ktorí sami seba označili za bielych.

Pri porovnávaní použili desať genetických variácií, ktoré odlíšili Portugalčanov od Afričanov, no našli len minimálne rozdiely. Prekvapujúcim objavom bola materská DNA, ktorá ešte aj u belochov v priemere obsahuje 33 percent génov americko-indiánskeho pôvodu a 28 percent afrického. To naznačuje, že európski muži mali často deti s černoškami a Indiánkami.

„Je zaujímavé, že skupina označená ako černosi mala vysoký podiel neafrických predkov (48 percent),“ upozornili výskumníci.

„V podstate naše dáta naznačujú, že v Brazílii ako takej farba pleti nestačí, aby sa dalo hovoriť o africkom pôvode človeka. Naša štúdia odhalila riziko v prirovnávaní farby pleti či rasy ku geografickému pôvodu, ako aj k deleniu ľudí na belochov, Európanov a černochov, Afričanov, čo sa často deje aj vo vedeckej a lekárskej literatúre,“ uzatvárajú vedci.

(kab, BBC)