Podmienky úspechu

Slovenská republika zaznamenáva prvý časový míľnik vo svojej novodobej histórii. Obdobie desiatich rokov je z hľadiska histórie len krátkym momentom, ktorý však z pohľadu krajiny, národa či jednotlivca môže byť osudovým.

Pri hodnotení rozhodnutí z roku 1992, ktoré predchádzali 1. januáru 1993, dňu vzniku samostatnej Slovenskej republiky, musíme jednoznačne konštatovať, že napriek mnohým chybám a nedostatkom či slabej pripravenosti išlo o správne kroky, ktoré vytvorili pre Slovensko a celý náš národ novú dimenziu a priestor na naplnenie národno-štátnych ambícií, výsledkom ktorých je na jednej strane vyššia zodpovednosť, ale aj garancia budúcej lepšej kvality života.

Slovensko v tomto krátkom časovom horizonte zvládlo nielen politické a medzinárodné etablovanie nového štátu, ale bolo schopné aj zabezpečiť základné proporcie vývoja meny a ekonomiky, čo sa najviac pri vzniku republiky spochybňovalo. Slovensko dokázalo, že vie riadiť svoju krajinu, vie byť platným členom medzinárodného spoločenstva, plniť jeho kritériá a hodnotové kategórie. Naša krajina, napriek všetkým problémom v ekonomickej politike a v sociálnej oblasti, pod ktoré sa podpísal tak vývoj pred rokom 1989, ako aj po ňom, patrí medzi úspešne sa transformujúce krajiny strednej a východnej Európy. Významným predpokladom tejto skutočnosti bol aj vznik vlastného štátu, ktorý mohol adekvátnejšie riešiť špecifické problémy krajiny, jej potreby a operatívne reagovať na aktuálne problémy transformácie.

Pre mňa je desať rokov existencie Slovenskej republiky v prevažnej väčšine úspechom. Aj keď často viac hovoríme o problémoch a nedostatkoch, čo má byť hnacím motorom vývoja, Slovensko je 1. 1. 2003 úplne inou krajinou akou bolo 1. 1. 1993. Krajinou, ktorá prevažne pozitívne mení svoj štýl života, ktorá vie obstáť v medzinárodnej konkurencii, ale aj krajinou, ktorá má svoje tradičné hodnoty, a tie sú súčasťou európskeho hodnotového a kultúrneho systému. Za týmto výsledkom je jediný kapitál, ktorým disponujeme, a tým kapitálom sú naši ľudia. Tí ľudia, ktorí dokážu tvoriť, riadiť, pracovať, adaptovať sa a súčasne aj znášať negatívne stránky zložitej transformácie. Lebo aj o tomto všetkom bolo uplynulých desať rokov. Vážme si tento kapitál a rozvíjajme ho. Bez neho stratíme dynamiku a motiváciu.

Každé výročie má byť nielen rekapituláciou, ale najmä pohľadom do budúcnosti, ktorej základy sme si postavili za prvých desať rokov samostatnej existencie. Treba jednoznačne povedať, že východisková pozícia roku 2003 je pre Slovensko neporovnateľne lepšia ako pri vzniku republiky. Avšak súčasne treba aj povedať, že v ďalšej desaťročnici už nevystačíme s mnohými prístupmi a metódami predchádzajúceho obdobia, ktoré často brzdili vývoj a negatívne pôsobili na rozvoj spoločnosti. Ide o problémy politickej kultúry, korupcie, zlého ekonomického riadenia tak na úrovni štátu, ako aj firiem, právnych istôt občanov, ale aj ekonomických a podnikateľských subjektov. Slovensko, v krátkom čase, ako súčasť Európskej únie nesmie byť iba krajinou lacnej pracovnej sily, ale musí stavať svoj vývoj hlavne na intelekte, poznatkovej ekonomike a vyššej pridanej hodnote.

Slovensko má úžasnú šancu stať sa v blízkej budúcnosti súčasťou najvyspelejších obranno-bezpečnostných, politických a ekonomických štruktúr a stať sa tak spolutvorcom globálnych rozhodnutí súčasného sveta. Pokiaľ nechceme byť iba pasívnou súčasťou týchto štruktúr, ale aktívne ich využívať v prospech vlastného rozvoja, musíme byť ekonomicky a politicky silným a sociálne stabilným štátom. Jedine tak zabezpečíme prosperitu nielen vyvoleným, ale všetkým, ktorí pracujú a chcú pracovať. Jedine tak zabezpečíme lepšiu kvalitu života a odstránime biedu a živorenie tých, ktorí si takýto života nezaslúžia. Predpokladom úspechu krajiny po budúcich desať rokov je najmä viacdimenziálne vnímaný vývoj a zdokonaľovanie infraštruktúry krajiny. Takto vnímanú infraštruktúru musíme vidieť v rovine materiálno-komunikačnej, teda budovanie diaľnic, ciest, modernizácia železníc a rozvoj leteckej dopravy. Ďalej logistike podporenej telekomunikáciami a internetom. Vzdelanostná infraštruktúra založená na modernom strednom odbornom školstve a rastom vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Právna infraštruktúra postavená na dobrom a motivačnom legislatívne čistom právnom prostredí a garanciami pre občanov a firmy. Napokon medzinárodná infraštruktúra je založená na členstve Slovenska v OSN, EÚ, NATO a ďalších štruktúrach globálneho či regionálneho charakteru. Keď takto pochopíme rozvoj infraštruktúry krajiny, tak zabezpečíme jej rozvoj a úspech, a to by mala byť hlavná výzva pre nás v budúcom desaťročí.

Peter Mihók

predseda SOPK

člen výboru Hospodárskeho klubu (NEF)