Chýbajú učni aj majstri

Výchova robotníkov na križovatke

„Pre Zväz hotelov a reštaurácií (ZHR) je dôležité, aby do praxe zo školy prichádzal kvalitný absolvent, ktorý je schopný ihneď sa zaradiť do pracovného procesu,“ hovorí PhDr. Elvíra Chadimová, ktorá je za ZHR SR splnomocnená práve pre oblasť vzdelávania. „Dnes je veľký dopyt po dobrom personáli, ale ten absentuje,“ dodáva. Chyba je v školstve a v spôsobe vzdelávania, ktorý sleduje skôr cieľ obhájenia maturity ako kvalitného učňovského listu. Učňom chýba napríklad aj nepretržitá prax v pracovnom odbore, na ktorý sa pripravujú. Skúsenosti zo zahraničia učia, že na získanie odbornej zdatnosti je oveľa výhodnejšia troj- až šesťmesačná nepretržitá prax, ktorú zatiaľ naše školstvo nepozná. Ďalším chýbajúcim faktorom je, že školstvu chýba aj dostatok kvalitných majstrov, ktorí by boli schopní nielen odovzdať učňom odborné vedomosti, ale ich aj odborne (pedagogicky) viesť. Pre profesie, ako je kuchár, čašník či barman je získanie učňovského listu najvyššou kvalifikáciou, čo dovoľuje, aby každý učeň sa stal ihneď aj majstrom. „Určité pravidlá majstrovstva sú zakotvené v živnostenskom zákone,“ vysvetľuje Ján Kaduc, vedúci kancelárie úradu Slovenskej živnostenskej komory. Ten totiž dovoľuje začať živnosť až po absolvovaní trojročnej praxe alebo po preukázaní odborných a teoretických znalostí pred odbornou komisiou.

Profesionálne sa zatiaľ pripravujú len pekárski majstri. Ing. Vojtech Semeš z cechu pekárov a cukrárov, ktorý pôsobí v západoslovenskom regióne, pre Hd vysvetľuje, že odborná príprava pekárskych majstrov sa realizuje v rade dvojdňových seminároch o ekonomike, práve, technológii a psychológii s celkovým počtom 280 hodín, potom nasleduje domáca dvojtýždňová prax a týždňová zahraničná. Kurz, za ktorý musí ináč záujemca zaplatiť 24-tisíc Sk, sa končí skúškami pred odbornou porotou. Výchova majstrov sa začala v roku 1996 a dosiaľ kurz ukončilo 60 pekárskych majstrov. „Poznám aj problémy kuchárov a cukrárov,“ dodáva Vojtech Semeš, „pretože sú podobné.“ Učitelia odborného výcviku majú nižšie platy ako ich kolegovia vo výrobe. A práve tí vychovávajú budúcich „majstrov“. V tom prípade však nejde len o učiteľov odborného výcviku, ale aj o pracovníkov v praxi, pri ktorých učni vyrastajú. Pojem „majstra“ však naša legislatíva nepozná. Preto vychádzali pekári pri zostavovaní ďalšieho vzdelávania z nemeckých skúseností. „Majstrovský“ program patrí skôr do systému celoživotného vzdelávania, a preto úspech budeme mať vtedy, ak dosiahnuté vzdelanie bude spoločensky aj finančne ocenené.

Rudolfa Vallová