Dovolený doping dobiehania

Tatranské lesy sa vrátili do rezortu životného prostredia

Väčšina pracovníkov Štátnych lesov Tatranského národného parku pri nástupe do práce po Novom roku ani len netušila, že už sú v inom rezorte. Až na spoločnom stretnutí im riaditeľ ŠL TANAP Ing. Mikuláš Michelčík oznámil: „Došlo k zásadnej zmene. Od 1. 1. 2003 je zriaďovateľom Štátnych lesov TANAP ministerstvo životného prostredia. Z rezortu pôdohospodárstva sme prešli s celým majetkom. Z našich štruktúr bola vyňatá dnes už Horská záchranná služba i s majetkom. Pretože týmto hrozilo, že niektoré činnosti vo vysokohorskom prostredí nebudú zabezpečované, zriadili sme Stredisko terénnych služieb, ktoré už tiež začalo činnosť. Krok zmeny zriaďovateľa hodnotím ako pozitívny.“ Rozveďme slová riaditeľa. Už Programové vyhlásenie vlády SR upozornilo na zmenu orientácie lesníctva. Zmena bola zameraná na to, aby na minimum obmedzili dotácie do lesníctva, čo sa mohlo dosiahnuť iba transformáciou. Pre TANAP by to znamenalo nepochybne oddelenie jeho oravskej časti a nasledovali by ďalšie oddeľovania. Zmenili by sa spôsoby obhospodarovania lesov v národnom parku. To bol dostatočný impulz na konanie. Treba zdôrazniť, že napriek všetkým medializovaným názorom to boli odborníci zo Štátnych lesov TANAP, ktorí ako rozhodujúci krok novej kvality starostlivosti presadzovali integrované riadenie. Mali pripravenú aj jasnú metodiku, opierajúcu sa o viac ako 40-ročné skúsenosti.

Riaditeľ ŠL TANAP mohol preto oznámiť aj toto: „Do konca prvého štvrťroka roku 2003 by mali zaniknúť Štátne lesy TANAP a Správa TANAP ako organizácie a vytvorené bude Riaditeľstvo TANAP ako jediná riadiaca organizácia diania v Tatranskom národnom parku. Riaditeľstvo bude samostatná príspevková organizácia, riadená ministerstvom životného prostredia.“ Osem rokov trvalo, kým sme sa vrátili k modelu, ktorý tu už bol, ktorý vlastne slúžil ako vzor na budovanie štruktúr národných parkov v Poľsku či Česku a uznávali ho v európskych i vo svetových organizáciách tvorby a ochrany prírodného prostredia. Tých osem rokov znamená aj to, že budeme partnerov v Poľsku či Česku dobiehať. Ale kroky a postoje ministerstva životného prostredia sú k dobiehaniu čímsi ako dovoleným dopingom.

Mikuláš Argalács