Bez vstupenky do manéže

Komentuje Vladimír Turanský

Vláda plní ďalšiu svoju úlohu. Ide zvýšiť ceny za nájom niektorých bytov. Možno ani samotný fakt nie je taký zaujímavý, ako spôsob, ako sa to robí. Niekoľko dní po inaugurácii dala pokyn vypracovať príslušný návrh (23. októbra 2002). Minister výstavby a regionálneho rozvoja ho mal do dvoch dní (!) splniť. Ministerstvo to v stanovenom termíne dokázalo. Kabinet materiál prerokoval 30. októbra 2002. Následne však konštatoval, že návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, a tak ho vrátil na dopracovanie v zmysle pripomienok ministrov. Po prerokovaní s ministerstvom financií a ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny bol dokument upravený a predložený na medzirezortné pripomienkovanie šestnástim účastníkom konania. Z uvedeného vyplýva, ako sú niekedy rezorty nútené pracovať pri príprave legislatívnych noriem, čo sa napokon prejavuje v ich kvalite. Núka sa otázka, či sa pri príprave zákonov na Slovensku dodržiavajú a či sú teda záväzné metodické pokyny na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR. Ak áno, či by ich nebolo potrebné zmeniť.

Pri odôvodňovaní tohto materiálu sa však záujemca o problematiku dozvie ďalšie pikantnosti, ktoré ho, ako občana, nemôžu nechať pokojným. Na internetovej stránke úradu vlády sa totiž dozvieme (čítajú vôbec ministri všetky dokumenty, o ktorých majú rokovať?), že tento navrhovaný „ďalší krok v deregulácii nájomného sa na základe politického rozhodnutia Koaličnej rady vo volebnom roku 2002 neuskutočnil a odsunul na rok 2003“. V odôvodnení sa tiež konštatuje: „Keďže ďalší postupový krok k 1. 1. 2002 sa z dôvodu politickej situácie pred všeobecnými voľbami nerealizoval, treba modifikovať pôvodne navrhnuté úrovne zvýšenia.“ Tým sa vraj zároveň vytvoria predpoklady na naplnenie Programového vyhlásenia vlády SR, ktorým si kabinet o. i. vytýčil, že „prijme opatrenia na dereguláciu nájomného do času predpokladaného vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie“. Z uvedeného vyplýva nasledujúce. Prečo je možné a trpené, aby Koaličná rada, teda orgán, ktorý nemá oporu v Ústave SR, politicky nominovala vláde, čo má a čo nemôže robiť? Aj v tomto prípade sa kabinet zaštítil EÚ, avšak, ako vidieť, v roku 2002 ho nezaujímala. Lebo vtedy, pred voľbami, zúrila na Slovensku „politická situácia“. Slzia z toho oči, hoci kliknutím na www. government.gov.sk si nerezervujete vstupenku do manéže.