Aby voda neodplavila šance

Podunajsko ako dôležitý turistický región stále zanedbávame

Nemôžeme hovoriť o cestovnom ruchu v Podunajsku bez toho, aby sme obišli zhodnotenie dopravnej cesty a celého prírodného prostredia rieky Dunaj. Dodnes sme nezhodnotili jeho možnosti pre rozvoj cestovného ruchu. Pritom Podunajsko to nie sú len brehy Dunaja, ale aj územie siahajúce do 80 km od jeho koryta. Tak ho chápu všetky štáty, cez ktoré Dunaj preteká, tak ho prezentuje spoločná podunajská marketingová spoločnosť Die Donau so sídlom vo Viedni. Takmer na celom slovenskom toku Dunaj tvorí štátnu hranicu, čo sťažuje voľný pohyb turistov. Prístup k Schengenskej dohode by mal konečne odstrániť bariéry, s ktorými v súčasnosti zápasia nielen lodné spoločnosti, ale aj cestovné kancelárie a agentúry, ktoré organizujú služby pre účastníkov lodných zájazdov. Aj keď sa nezdá, plavba po Dunaji je v súčasnosti neobyčajne komplikovaná. Napríklad, keď sa v Štúrove

pasovo a colne

vybaví naša loď, ktorá by chcela prejsť do Ostrihomu, musí odplávať do Komáromu (50 km hore prúdom), aby ju vybavili maďarské colné a pasové orgány a odtiaľ odpláva do Ostrihomu, ktorý je 15 km od Štúrova. Štúrovo poskytuje možnosti na výstup z lode nielen na prehliadku mesta, ale aj na výlety hore Hronom alebo do Nitry. Je pozitívne, že mesto si cení svoju polohu a chce investovať do výstavby pešej zóny, ktorá by prepojila centrum mesta s osobným prístaviskom. „Nikto nemá taký krásny výhľad na ostrihomskú baziliku ako naše mesto,“ hovorí hlavný architekt mesta Štúrovo Miroslav Šafranko a dodáva, že investície do promenády sú nevyhnutné. Pohodu oddychujúcim turistom zatiaľ kazí nákladný žeriav, ktorý stojí pred nedávno zrekonštruovaným historickým mostom Márie Valérie. Štúrovo chce tento problém riešiť. Preto mesto podpísalo s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií dohodu o využívaní nákladného prístaviska spoločnosti KAPPA Štúrovo aj na verejné ciele. Uvoľnil by sa tak priestor na zlepšenie oddychovej zóny, ktorá je na rozvoj cestovného ruchu v tomto meste veľmi potrebná. Jedinečný výhľad na baziliku stojacu na druhom brehu Dunaja je potrebné ekonomicky využiť, rovnako ako aj jej blízkosť a neodradzovať turistov zbytočnou plavbou len pre colné a devízové vybavenie. Výhody z lokality by rovnako ako Štúrovo mohlo využiť aj Komárno, veď leží priamo na hraničnom priechode. Práve tento fakt sťažuje voľný

pohyb turistov

a mesto tak prichádza o veľké finančné prostriedky, ktoré by mohli prúdiť z cestovného ruchu. Voľný prístup na dunajské nábrežie navyše komplikuje aj súčasný systém povodňovej ochrany Komárna. Bratislava má síce svoj osobný prístav, ale verejne prístupná je len jeho malá časť. Navyše Danubius, v minulosti jedno z obľúbených miest bratislavskej verejnosti, má dnes ďaleko od toho, čím sú početné osobné prístavy v zahraničí, rušným miestom pri rieke. Situácia by sa mala zlepšiť v súvislosti s výstavbou mosta Košická. „Most by mal byť hranicou medzi osobným a nákladným prístavom, čím by osobný prístav dostal svoj priestor,“ hovorí kpt. Vladimír Novák zo Štátnej plavebnej správy, ktorý je zodpovedný za vodné cesty a prístavy. Informuje, že v územných plánoch presadzuje, aby osobný prístav dostal svoj priestor. Magistrát súhlasí, aby prístavu zostal dvadsaťmetrový pobrežný pás. Problémom je, že ide o pásmo, ktoré sa v prípade povodne dostane pod vodu. V rámci protipovodňovej ochrany budúceho prístavu bola navrhovaná výstavba múru a oplotenia. „My tvrdíme, že pokiaľ ide o verejný prístav, všetci by mali mať rovnaké podmienky prístupu. V prípade, ak niekto vlastní v tomto pásme budovy, nech si ich zabezpečí strážnou službou,“ vysvetľuje Vladimír Novák a dodáva, že Štátna plavebná správa navrhuje, aby sa protipovodňová ochrana realizovala prirodzeným ochranným prejazdným valom. Územie musí byť riešené tak, aby umožňovalo voľný prístup autobusom, smetiarom či sanitkám. Osobné prístavisko by si malo uchovať prirodzený výraz nábrežia bez zbytočnej blokády. Ohromné možnosti získať z cestovného ruchu po Dunaji má Devín. Vyzerá to však tak, že okrem chát na Devínskej Kobyle a niekoľkých zemianskych kúrií sa v obci v prospech cestovného ruchu málo investovalo. Plány zriadiť na brehu Dunaja

osobné prístavisko

sa dosiaľ nerealizovali. Navyše na nábreží turistov z lode priam straší znehodnotená budova amfiteátra, na ktorý padne ich prvý pohľad a prvý dojem o Slovensku je hneď zlý. Devín má našťastie schválený územný plán a vypracované štúdie. Na brehu by malo stáť prístavisko s pasovým a colným odbavením. Zatiaľ na ňom stojí malá prenosná „búda“, pripravená poskytnúť v čase i nečase prístrešie colníkom a pracovníkom pasovej kontroly. Našťastie, malá plavba, ku ktorým sa počítajú splavy po Dunaji, je zo strany pasových a colných orgánov pokrytá na celom našom úseku Dunaja. Stále je otvorená problematika Moravy, ktorej celé územie je vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť. O splavnenie Moravy má záujem najmä Česká republika, ktorá získava z cestovného ruchu na Baťovom kanáli. Potrebovali by vyriešiť

prístup lodí

z Dunaja. V záujem využitia obrovského turistického potenciálu niektorí podnikatelia uvažujú dokonca s vykopaním umelého kanála, ktorý by sprístupnil Baťov kanál obíduc týmto územie Slovenska. Budúce „cestovnoruchárske“ aktivity musia byť v prvom rade zachytené v územnom pláne. V prípade Podunajska je potrebné si uvedomiť, že turisti do tejto oblasti pricestujú na lodiach. Aby nám ich cesty priniesli úžitok, musíme ich dostať z lodí na breh. Nie je potrebné vysvetľovať, čo znamená napríklad prepojenie Budapešť - Ostrihom pre Maďarsko. Turisti vystúpia z lode v Budapešti, a potom cestujú ďalej autobusom, cestou si prezerajú pamätihodnosti, míňajú svoje peniaze na súši v reštauráciách, obchodoch a múzeách. Na loď, ktorá medzitým

prázdna pláva

z Budapešti, nastupujú až v Ostrihome. Slovensko je rovnako príťažlivé, ale presadiť sa s novým programom na medzinárodnom trhu trvá 3 - 5 rokov, takže podmienky na rozvoj cestovného ruchu v danej oblasti treba premietnuť do územného plánu na oveľa väčší počet rokov skôr. V opačnom prípade, ako sa hovorí, „zaspíme dobu“ a naše ekonomické šance zobrala voda.

Rudolfa Vallová