Peniaze do pančúch

Slovenský národ bol vždy sporivý. Od starých baťovákov viem, že učni a žiaci jeho škôl dostávali časť svojho zárobku ako vreckové a o tom ako ich utratili, si viedli záznam do zápisníčka, ktorý dávali podpisovať majstrovi. On bol zodpovedný za to, aby peniaze nepomíňali na hlúposti. Podstatnú časť ich zárobku však išla na „konto“. Tam dostávali úroky vyššie, ako im mohla dať ktorákoľvek iná banka. Okrem toho im firma každý rok pripísala špeciálnu prémiu. Keď som ukončil školu, mal som toľko peňazí, že som sa mohol pokojne oženiť, povedal mi jeden z baťovákov v Partizánskom. Ešte aj za bývalého režimu si pamätáme na rôzne druhy podpory sporenia (zvýhodnenie dlhodobých vkladov, prémiové sporenie mladých). Sporiť sa oplatilo.

Revolúcia priniesla veľké zmeny. Prvé roky banky doslova vnucovali podnikateľom úvery. Peniaze sa rozdávali hlava-nehlava. Mnohé z nich bez akýchkoľvek serióznych podnikateľských plánov. Poznám prípad podnikateľa, ktorý založil niekoľko firiem a vyberal na ne úvery. Firmy nechával skrachovať a vyberal ďalšie pôžičky na ďalšie firmy. Banke ostali milióny nedobytných úverov. Z hľadiska sporivosti sa však

oplatilo šetriť,

lebo úroky boli slušné. Viem, že to však neprospievalo tým podnikateľom, ktorí sa snažili podnikať seriózne. Podnikateľ nemal šance dosahovať také zhodnotenie peňazí z úveru, ktoré by mu umožnili splácanie pôžičky.

Dnešná situácia však sporivosti nepraje. Banky postupne znižujú úroky vkladov a zvyšujú poplatky za peňažné operácie. Súčasný stav je taký, že poplatky banky sú omnoho vyššie než úroky. Banky používajú naše peniaze a my im za to ešte platíme. Klesli úroky nielen na korunových účtoch, ale aj na devízových. Ak máte dolárový účet a nechcete o svoje peniaze prísť, je lepšie ho zrušiť a peniaze nechať doma „v pančuche“ alebo ich vložiť na devízovú vkladnú knižku (Slovenská sporiteľňa), kde vám síce tiež nedajú žiadne úroky, ale aspoň neplatíte poplatky za vedenie účtu a za peňažné operácie. Pred časom som hovoril s priateľom, ktorý pracoval v Brazílii. Vravel, že tam ľudia ukladali peniaze hoci aj na noc do banky. Hovorilo sa tam, že ich

peniaze pracujú

aj v noci na opačnej strane zemegule, kde je deň a že zarábajú. Prejavilo sa to aj na úrokoch. U nás by ste zaplatili za to, že peniaze vložíte, za to, že ich vyberiete a ešte aj za to, že vám banka vedie účet. Okrem toho, ak by aj nejaké úroky boli, treba zaplatiť daň. Je to napríklad paradox, že ak by vám vznikol úrok jeden halier alebo jeden cent pri úroku 15 % , ale zaokrúhľuje sa to smerom hore, a tak by vám aj ten jeden halier či cent vzali na úroky.

Šetriť sa teda naozaj neoplatí, lebo aj na korunových účtoch úroky, kde sú aspoň aké-také úroky, aj tak nedosahujú ani úroveň inflácie. Kam dať teda peniaze? Finanční odborníci hovoria že do fondov. Nuž, ale do akých? Po skúsenostiach s viacerými nebankovými inštitúciami majú ľudia strach, lebo v nich nemajú záruku, že

v prípade krachu

spoločnosti neprídu o svoje peniaze. Akáže je v tomto štáte zodpovednosť? Straty bánk zaplatil štát z daní občanov bez toho, aby ktokoľvek zobral na zodpovednosť pracovníkov banky, ktorí tieto straty spôsobili svojou nekvalifikovanosťou, alebo sa aj vedome na krachu spoločností podieľali a dobre sa pritom nabalili. Je úplne jedno, kto sedí vo vláde, stále platí známe - Pomôž si človeče sám, potom ti aj pán Boh pomôže.

Jaroslav Burjaniv

Bratislava