Investície a štruktúra ekonomiky

Zahraniční investori postupovali metódou preferencií, až potom privatizovali

Štruktúra ekonomiky vplýva na tempo jej rastu pozitívne, ale aj negatívne. Rozvoj niektorých odvetví, hlavne investične náročných, môže tempo rastu ekonomiky spomaľovať, a naopak, investície do odvetví služieb, do sofistikovaných priemyselných odvetví môže zvyšovať tempo rastu HDP, prípadne inak pozitívne ovplyvňovať rast ekonomiky.

Pomocou základných makroukazovateľov:

a) vybavenosť práce (pomer fixného kapitálu hrubého investičného majetku k práci),

b) účinnosť vybavenosti práce (pomer výstupu HDP k vybavenosti práce),

c) produktivita práce (výstup HDP k práci),

d) produktivita kapitálu (výstup HDP k fixnému kapitálu) budem za roky 1995 - 2001 analyzovať príslušný proces v ekonomike Slovenska ako celok a za makroodvetvia. Analýza ekonomiky za celok má ukázať celkové národohospodárske tendencie. Analýza za makroodvetvia ako jednotlivé odvetvia vplývajú na celok, keď objem tvorby HDP urýchľujú a keď ho spomaľujú. Je jasné, že investície do ekonomiky sa odvíjajú od jednotlivých investičných zámerov a projektov, jestvujú agentúry, ktoré vyhľadávajú či ponúkajú projekty, tie však v jednotlivých odvetviach majú svoje špecifiká. Sú rozdielne v nárokoch na zdroje (prácu, kapitál, energiu, úroveň vedeckých poznatkov, úroveň know-how a pod.). Znalosť špecifík jednotlivých odvetví a ich využitie umožňuje urýchliť, alebo spomaliť hospodársky

Ukazovatele ako celok

V snahe analyzovať vplyv štruktúry ekonomiky na makroukazovatele uvediem najskôr ukazovatele za ekonomiku Slovenska ako celok.

Tabuľka 1 Základné ukazovatele ekonomiky

Rok Pracovníci - počet Fixný kap. (mil. Sk) HDP v b. c. (mil. Sk) HDP v s. c. (mil. Sk)

1995 2 138 000 1 521 130 546 000 546 000

1996 2 195 230 1 697 240 606 100 579 900

1997 2 059 020 1 846 310 686 067 615 900

1998 2 032 110 1 996 910 758 100 641 100

1999 1 988 190 2 167 560 815 300 653 180

2000 1 976 950 2 354 130 887 200 666 822

2001 2 006 170 2 548 580 964 601 689 700

Poznámka: Údaje za roky 1993 a 1994 vykazujú niektoré nezrovnateľnosti, preto ich vynechávam.

Na hodnotenie vývoja ekonomiky použijem makroindikátory:

a) vybavenosť práce kapitálom,

b) účinnosť vybavenosti,

c) produktivitu práce,

d) produktivitu kapitálu.

Tabuľka 2 Odvodené ukazovatele ekonomiky v tis. Sk

Roky Vybav. práce Účinnosť vybav. (b. c.) Účinnosť vybav. (s. c.) Prod. práce (b. c.) Prod. práce (s. c.)

1995 711,5 767,4 767,4 255,4 255,4

1996 773,2 783,9 750,0 276,1 264,2

1997 896,7 765,1 686,9 333,2 299,1

1998 982,7 764,0 652,4 369,5 315,5

1999 1 090,0 747,8 599,1 410,1 328,5

2000 1 191,0 745,1 560,0 448,7 337,3

2001 1 270,0 759,3 542,9 480,8 343,8

Vybavenosť práce sa v slovenskej ekonomike pohybovala v roku 2001 vo výške 1 270,4 tisíca Sk. Od roku 1995 rástla v priemere tempom 8,5 %. Výraznejšie odchýlky sa prejavili v roku 1997, keď bol rast asi 16 % a v roku 2001, keď bol rast 6,6 %.

Účinnosť vybavenosti práce zaznamenáva sústavný pokles. Súvisí to so substitúciou práce kapitálom, keď pokles tohto ukazovateľa je substituovaný rastom účinnosti práce. Na pokles tohto ukazovateľa vplýva nerovnomerný pokles cien. Pokiaľ príslušný ukazovateľ v stálych cenách sústavne klesá zo 767,4 tisíca Sk v roku 1995 na 542,9 tisíca Sk v roku 2001, v bežných cenách dochádza tiež k poklesu, pravda nie sústavne a tak pravidelne ako v stálych cenách. Napríklad v roku 1996 dochádza k miernemu rastu účinnosti, podobne ako v roku 2001.

Produktivita práce vplyvom poklesu účinnosti vybavenosti vykazuje sústavný rast. Od roku 1995 do roku 2001 o 88 % v bežných cenách a 34 % v stálych cenách. Uvedené výsledky treba brať s vedomím, že fixný kapitál (hmotný investičný majetok) sa oceňuje v obstarávacích cenách (bežné ceny obdobia, v ktorých sa kapitál obstaráva) a HDP sa oceňuje bežnými, prípadne stálymi cenami príslušného roku, v ktorých sa HDP hodnotí. Ekonomická teória rozpracovala pre tieto vzájomne zložité vzťahy teóriu produkčných a nákladových funkcií, pomocou ktorých sa vyjadruje elasticita substitúcie pri použití zložitejších mocninových funkcií.

V článku nejdem touto cestou. Chcem, aby si čitateľ na konkrétnych údajoch z našej ekonomiky uvedomil tvar priebehu príslušných procesov a ich vzájomne vplyvy.

Odvetvová analýza

Na posudzovanie vplyvu odvetví na celú ekonomiku Slovenska uvádzam za odvetvia:

1. poľnohospodárstvo a ťažba nerastov,

2. priemyselná výroba,

3. energetika, plyn a voda,

4. stavebníctvo,

5. trhové služby,

6. netrhové služby majú nasledujúce ukazovatele:

- vybavenosť práce kapitálom (hmotným investičným majetkom)

- účinnosť vybavenosti práce

- produktivita práce

- produktivita kapitálu.

Príslušné ukazovatele by bolo možné rozšíriť napríklad o exportno-importné ukazovatele, rozsah článku to nedovoľuje. Pritom metodológia analýzy by bola podobná ako pri ukazovateľoch, ktoré uvádzam.

Tabuľka 3 Vybavenosť práce kapitálom (hmotným investičným majetkom) v tisícoch Sk

Roky Poľnohosp. a ťažba ner. Priem. výroba Elektrina, plyn, voda Stavebníctvo Trhové služby Netrhové služby

1995 814,3 664,1 3 750,1 228,9 617,5 663,9

1996 881,4 731,4 3 927,7 233,2 630,4 814,9

1997 903,5 837,7 4 084,6 238,1 756,1 1 009,4

1998 997,8 845,5 5 077,2 266,4 954,9 972,9

1999 1 161,4 879,1 6 148,2 296,3 1 064,4 1 030,8

2000 1 215,6 928,9 6 869,3 326,1 1 211,8 1 086,8

2001 1 301,1 1 026,5 7 989,9 403,0 1 248,6 1 137,7

Tabuľka 4 Účinnosť vybavenosti práce kapitálom v tisícoch Sk

Roky Poľnohosp. a ťažba ner. Priem. výroba Elektrina, plyn, voda Stavebníctvo Trhové služby Netrhové služby

1995 41,6 198,8 5,8 166,6 428,3 107,9

1996 39,4 200,9 6,7 185,8 436,5 97,7

1997 41,8 184,5 5,7 200,1 435,5 92,6

1998 37,9 197,2 3,6 180,8 394,7 105,7

1999 35,1 202,5 4,9 143,1 391,3 104,4

2000 35,9 208,0 4,8 129,7 320,4 97,5

2001 36,4 205,1 3,0 113,1 350,4 100,0

Tabuľka 5 Produktivita práce v tisícoch Sk

Roky Poľnohosp. a ťažba ner. Priem. výroba Elektrina, plyn, voda Stavebníctvo Trhové služby Netrhové služby

1995 144,7 237,5 426,7 241,4 390,0 160,1

1996 162,5 262,0 502,4 287,8 377,7 162,8

1997 181,5 292,0 422,1 308,6 487,5 214,0

1998 203,9 323,4 376,0 318,6 574,9 216,2

1999 254,9 355,9 609,1 309,9 620,7 229,1

2000 273,5 397,7 693,7 336,1 581,4 380,6

2001 308,5 426,2 513,4 371,2 632,9 401,1

Tabuľka 6 Produktivita kapitálu v Sk

Roky Poľnohosp. a ťažba ner. Priem. výroba Elektrina, plyn, voda Stavebníctvo Trhové služby Netrhové služby

1995 0,178 0,358 0,114 1,055 0,632 0,234

1996 0,184 0,358 0,128 1,234 0,599 0,200

1997 0,200 0,349 0,103 1,296 0,645 0,212

1998 0,204 0,383 0,074 1,196 0,602 0,222

1999 0,219 0,404 0,099 1,046 0,583 0,222

2000 0,225 0,428 0,101 1,031 0,480 0,198

2001 0,237 0,415 0,073 0,921 0,507 0,201

Vybavenosť práce kapitálom je v makroodvetviach dosť rovnomerne rozložená s výnimkou stavebníctva, kde je vzhľadom na špecifiká pomerne nízka. Počas rokov 1995 - 2001 je nižšia ako polovica vybavenosti v iných odvetviach. Mimoriadne vysoká je vybavenosť práce s kapitálom v odvetví výroba a rozvod energie plynu a vody, zhruba šesť- až sedemkrát vyššia ako v prevažnej väčšine odvetví. Vybavenosť práce kapitálom rastie vo všetkých odvetviach. Najvýraznejší rast vybavenosti je v odvetví trhových služieb a pri výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody.

Účinnosť vybavenosti vo všetkých odvetviach klesá, s výnimkou priemyselnej výroby, kde sa účinnosť stabilizovala, prípadne mierne vzrástla. Pokles účinkov vybavenosti súvisí s rastom vybavenosti práce kapitálom a rastom produktivity práce. Tiež rast cien fixného kapitálu, ktorý je vyšší ako rast cien HDP, pôsobí na pokles ukazovateľa účinnosti tak, že ho znižuje.

Produktivita práce rastie vo všetkých makroodvetviach. Pokiaľ účinnosť vybavenosti kapitálom klesá, potiaľ produktivita práce rastie. Najvyššia produktivita práce sa dosahuje v makroodvetví trhových služieb, priemyselnej výrobe a v makroodvetví netrhových služieb.

Aj tempo rastu produktivity práce je v týchto odvetviach vyššie. Polemickým odvetvím sú netrhové služby, kde sa ocenenia služieb nerobia trhovo, ale subjektívnym rozhodnutím jednotlivých inštitúcií, čo môže skresľovať úroveň produkcie. Nižšia produktivita práce sa dosahuje v makroodvetviach poľnohospodárstvo a ťažba surovín, stavebníctvo, výroba a rozvod elektriny, plynu a vody. V uvedených odvetviach je aj nižšie tempo rastu produktivity práce.

Produktivita kapitálu (vybavenosť produkcie fixným kapitálom) je v jednotlivých makroodvetviach nerovnomerne rozložená. Vyššia je v stavebníctve, trhových službách a v priemyselnej výrobe. Nižšia vo výrobe a rozvode elektriny, plynu, v netrhových službách a v poľnohospodárstve. V posledných dvoch odvetviach a v odvetví priemyselnej výroby rastie rýchlejšie. Pomalší rast produktivity kapitálu je v makroodvetví trhové služby, stavebníctvo a odvetví výroba a rozvod elektriny, plynu a vody.

Využitie údajov

Prvotným zámerom štúdie bolo poukázať na špecifiká pri investovaní do jednotlivých odvetví. Na základe predchádzajúcich údajov za posledné roky

Tabuľka 7 Poradie pomerových ukazovateľov podľa odvetví

Ukazovatele Poľnohosp. a ťažba ner. Priem. výroba Elektrina, plyn, voda Stavebníctvo Trhové služby Netrhové služby

Vybav. práce 2 5 1 6 3 4

Účinnosť vybav. 5 2 6 3 1 4

Prod. práce 4 3 6 1 2 5

Prod. kapitálu 6 3 2 5 1 4

Súčet 17 13 15 15 7 17

zostavím tabuľku, v ktorej uvediem poradie odvetví vo vzťahu k jednotlivým pomerovým ukazovateľom. Preferencie vyjadrím číslami jedna až šesť. Číslo jedna bude znamenať, že odvetvie v príslušnom ukazovateli je na prvom mieste, číslo dve na druhom a číslo šesť na šiestom, teda poslednom mieste. Z čísiel preferencie možno usudzovať, ktoré odvetvia boli najvýhodnejšie na investovanie, prípadne, keďže ekonomika je dosť zotrvačná, ktoré odvetvia sú aj v súčasnosti takými.

V tabuľke som čísla preferencií spočítal. Zo súčtu možno usudzovať, v ktorých odvetviach je najnižší súčet a kde sú najvyššie preferencie a v ktorých, pri vyšších súčtoch, sú preferencie nižšie. Z tohto jednoduchého postupu možno konštatovať, že najnižší súčet (najvyššia preferencia) je v makroodvetví trhové služby, na ďalších miestach je priemyselná výroba, elektrina, plyn a voda, stavebníctvo, poľnohospodárstvo a netrhové služby. Ide o zjednodušenú globálnu preferenciu efektívnosti investovania do jednotlivých odvetví. Pochopiteľne, že úvahy môžu byť analytickejšie. Možno vážiť jednotlivé pomerové ukazovatele, alebo vybrať niektoré z nich a pod. Takisto sa dajú z uvedených údajov odvodiť prírastkové ukazovatele a tieto používať pri hodnotení účinnosti do jednotlivých odvetví.

Je zaujímavé, že zahraniční investori sa pri privatizácií našich podnikov orientovali v súlade s tabuľkou našich preferencií. Volili investične najvýhodnejšie podniky. Do roku 2000 medzinárodný zahraničný kapitál vstúpil do 5639 podnikov. Z toho 76,6 % podnikov boli podniky trhových služieb, 16 % podnikov patrilo do priemyselnej výroby , v 4,3 % išlo o podniky stavebníctva a zvyšok tvorili ostatné. Tabuľka neráta s ohraničujúcimi podmienkami na objemy produkcie, ktoré definujú orgány Európskej únie.

Pri posudzovaní jednotlivých projektov či skupín konkurenčných projektov sa dnes používa zložitejšia metodológia, berúca do úvahy životnosť projektov, inštitúcie a nástroje trhovej regulácie (úrok, rentabilitu, finančné zdroje a pod.). Po aktualizácii údajov možno jednotlivé projekty agregovať do ukazovateľov (vybavenosti, účinnosti, produktivity a pod.), ktoré som aplikoval na odvetvovej úrovni, a výsledky využiť pri vstupných úvahách o efektívnosti príslušného variantu. Možno porovnávať, ako je vzdialený príslušný projekt od priemeru príslušného odvetvia v odvetvových ukazovateľoch. Po týchto predbežných úvahách možno pristúpiť k detailnejšej analýze.

Prof. Jozef Sojka, CSc.,

Ekonomická univerzita

Bratislava