Nielen štatistika o zdravotnom stave obyvateľstva

V tomto období si zvykneme navzájom želať - okrem iného, aj veľa zdravia. Štatistické údaje hovoria, že takéto priania sú opodstatnené, najmä u nás. Štatistické údaje totiž hovoria, že ľudia na Slovensku žijú kratšie ako obyvatelia Európskej únie i viacerých kandidátskych krajín. Slovenskí muži sa dožívajú v priemere 69,1 roka, ženy 77,2 roka. V únii však žijú muži vyše 75 a ženy vyše 81 rokov. Toto všetko vyplýva z posledných zverejnených údajov európskeho štatistického úradu Eurostat. Dlhšie ako Slováci žijú však aj Česi, Slovinci, Poliaci, kratšie Maďari a obyvatelia pobaltských štátov. Na Slovensku však na 100 000 obyvateľov pripadá vyše 1000 nemocničných lôžok, čo je najviac po Českej republike. Priemer únie je 630 lôžok, priemer desiatich krajín vstupujúcich do EÚ v roku 2004 je 672 lôžok. Na 100 000 Slovákov pripadá 358 lekárov, čo je viac ako priemer desiatich kandidátskych krajín, ale menej ako priemer EÚ (375). Desať kandidátskych krajín, ktoré sa členmi EÚ stanú v roku 2004, zvýši počet jej obyvateľov o 20 percent, hrubý domáci produkt (HDP) únie však po ich vstupe narastie len o päť percent. Podľa Eurostatu ľudia v kandidátskych krajinách vydávajú oveľa väčšiu časť svojich príjmov na potraviny a nápoje. Zatiaľ čo v EÚ je to necelých 13 percent rodinných výdavkov, v pristupujúcich krajinách vyše 22. Slováci dávajú na stravu a nápoje 27 percent celkových výdavkov. Medzi najvážnejšie príčiny úmrtnosti u nás patria srdcovocievne a onkologické ochorenia, krivku práceneschopnosti a invalidity pomáhajú dvíhať problémy pohybového aparátu.

Civilizačné ochorenia nás pripravujú o ľudí v najproduktívnejšom veku. Odborníci zo Štátnych zdravotných ústavov sa v poslednom období v preventívnych aktivitách cielene venovali vybraným profesijným skupinám. Každé pracovné zaradenie má totiž svoje špecifiká aj z pohľadu spôsobu výživy a životosprávy. Stresové situácie, nadmerné pracovné zaťaženie, nepravidelné stravovanie, nedostatočná relaxácia, nepravidelné striedanie rytmu práce a oddychu, poruchy biorytmu sú faktory, ktoré významnou mierou ovplyvňujú zdravotný stav. Cieľom projektu bolo zobjektivizovať pohľad na zdravotné riziko vyplývajúce z pracovného zaradenia a životného štýlu napr. pracovníkov ekonomickej sféry či učiteľov. Ku skupinám najviac ohrozeným srdcovocievnymi ochoreniami patria podnikatelia v strednom veku. U tejto skupiny zistili odborníci aj najvyšší výskyt obezity a vysoké percento tých, ktorí trpia zvýšeným krvným tlakom. Získané údaje hovoria, že uvedomelejší vzťah k svojmu zdraviu majú ľudia s vyšším vzdelaním a výraznejšie ženy. Muži častejšie podceňujú vplyv rizikových faktorov na zdravie a pokiaľ sa neprejavia konkrétne zdravotné problémy, bagatelizujú ich. Okrem zlej životosprávy sa na tomto stave uplatňuje aj zistený neprimeraný spôsob výživy. Nepravidelné stravovanie, posun maximálneho príjmu stravy do popoludňajších až večerných hodín, keď sú už nároky na energiu a živiny v dôsledku nižšej fyzickej a psychickej aktivity nižšie, boli častým sprievodným javom. Analýzy spôsobu stravovania potvrdili výraznú preferenciu hydiny - u 73 % respondentov, bravčovinu uprednostňuje 23 %, hovädzie mäso sa prakticky nekonzumuje. Tradične nízka je konzumácia rýb, len 30 - 40 % opýtaných uvádzalo konzumáciu 1-krát za týždeň, 17 % neje ryby vôbec. Naopak údeniny konzumuje viackrát za týždeň asi 54 % žien, ale až 80 % mužov. Aj táto skutočnosť pravdepodobne nepriaznivo ovplyvnila výskyt rizikových faktorov u mužov. Muži nepovažujú za dôležité všímať si obsah tuku a konzumovať nízkotučné druhy mlieka a mliečnych výrobkov, na rozdiel od žien, ktoré vedome preferujú nízkotučné produkty. Denná konzumácia ovocia a zeleniny ešte stále nie je v našej populácii samozrejmosťou, pričom u mužov bola spotreba nižšia. Ovocie jedáva denne 75 % žien a 50 % mužov, zeleninu len 50 % žien a 30 % mužov. Strukoviny, zdroj kvalitných rastlinných bielkovín a vlákniny, jedáva pravidelne len asi polovica respondentov.

Dostatok informácií o správnej výžive uvádzalo 90 % opýtaných, subjektívny pocit, že sa stravujú optimálne a zdravo malo sebakriticky len 50 % mužov a 70 % žien, 80 % vyšetrených hodnotilo svoj životný štýl ako stresový. Negatívne hodnotíme vysokú frekvenciu fajčiarov, v skupine mladých manažérov 33 % a v skupine žien a starších manažérov 25 %. Žiadnu, respektíve minimálnu pohybovú aktivitu z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti uvádzalo 85 % mladších mužov a dokonca až 97 % starších mužov. Nesprávny spôsob výživy a životosprávy je charakteristický pre celú populáciu. Realizovaný prieskum potvrdil, že zvlášť riziková je skupina mužov manažérov už od stredného veku, u ktorých bol vysoký výskyt neprimeraných nálezov a ich kombinácií, čo riziko srdcovocievnych ochorení podnecuje. Odborníci upozorňujú, že každý človek by si mal prehodnotiť svoje životné priority. Životné tempo, ak je to nevyhnutné, spomaliť a prispôsobiť svojmu naturelu, schopnostiam a možnostiam tak, aby netrpelo zdravie. V tejto súvislosti sa hovorí, že nie je dôležité, akú budeme mať penziu, ale to, ako dlho si ju budeme užívať. A tak je určite zaujímavá informácia, že jednoduchou krvnou skúškou možno zistiť, či je hladina cholesterolu normálna, alebo je príliš vysoká. Ak totiž priveľmi stúpne, môže sa stať hrozbou pre vaše zdravie bez toho, aby ste na začiatku pociťovali nejaké ťažkosti. V prípade, že nadbytok cholesterolu nepodchytíte včas, vystavíte sa vysokému riziku kardiovaskulárneho ochorenia. Cholesterol však nemusí byť nezvratnou pohromou, keď zmeníte svoj životný štýl, ktorý prípadne doplní užívanie liekov, môžete s rizikom tukov úspešne bojovať. Zatiaľ sme však na tom horšie ako inde vo svete. V Spojených štátoch klesla úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby za posledných 25 rokov o 40 %. V Japonsku sa zje len 1/3 tuku z bravčového a hovädzieho mäsa, údenín a mliečnych výrobkov v porovnaní s nami. Francúzi spotrebovávajú za deň 2-3 krát viac zeleniny, ako je náš priemer. Zmeny v strave, ktorými sa môžeme priblížiť krajinám, ktoré sú na tom omnoho lepšie, možno zhrnúť asi takto: menej tuku z hovädzieho a bravčového mäsa, oveľa menej údenín a tučných mliečnych výrobkov, žiadne maslo, masť, šľahačka, menej múčnikov, viac ovocia a zeleniny, najmä šalátov z čerstvých produktov, na varenie a natieranie používať len rastlinné tuky. Údaje získané od odborníkov napovedajú, že je rozumnejšie zmeniť svoj životný štýl, kým je čas. Situácia v liečbe totiž bez prikrášlenia napovedá, že titulok zo známeho filmu „Lepšie je byť zdravý a bohatý ako chorý a chudobný“ je stále aktuálnejší. Informácie, ktoré Hospodárskemu denníku poskytol MUDr. Dušan Vršanský, CSc., FETCS, z Kardiocentra NsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici,

sú alarmujúce. Podľa jeho vyjadrenia možno vychádzať z viacerých faktov, údaje sú získané z dát WHO 2000 a projektu Monica 2002. Úmrtnosť - choroby obehu (štandardizovaná úmrtnosť na 100 000 obyvateľov):

Slovensko je na 29. mieste v Európe s úmrtnosťou na choroby obehu 4298/100 000 obyvateľov, Česko je na 22. mieste v Európe s úmrtnosťou 3829/100 000 obyvateľov a priemer Európskej únie je 2161/100 000 obyvateľov. Oproti priemeru EÚ na Slovensku zomrie na choroby obehu za rok o 113 261 obyvateľov viac, ako by zomrelo, keby sme dosahovali priemer EÚ a o 24 857 viac, ako keby sme dosiahli priemer Českej republiky. Slovensko je na poslednom mieste v úmrtnosti na choroby obehu v rozvinutej Európe. Horšie je na tom iba Rumunsko, Bulharsko a niektoré štáty bývalého ZSSR a Juhoslávie. Aj z nich nás predbehlo napr. Arménsko, Albánsko, Litva, Tadžikistan, Azerbajdžan, Kirgizsko... Úmrtnosť - ischemické choroby srdca ICHS: Sme na 29. mieste v Európe s úmrtnosťou na ICHS 2080/100 000 obyvateľov, Česko je na 22. mieste v Európe s úmrtnosťou 1459/100 000 obyvateľov a priemer Európskej únie je 838/100 000 obyvateľov. Oproti priemeru EÚ na Slovensku zomrie na ICHS za rok o 65 826 obyvateľov viac, ako by zomrelo, keby sme dosahovali priemer EÚ a o 32 913 viac, ako keby sme dosiahli priemer Českej republiky. Teda Slovensko je na poslednom mieste v úmrtnosti na ICHS v rozvinutej Európe. Horšie sú na tom iba niektoré štáty bývalého ZSSR a Juhoslávie. Predbehlo nás Rumunsko, Bulharsko, ale aj Tadžikistan, Albánsko alebo Macedónia. MUDr. D. Vršanský v tejto súvislosti zdôraznil, že Banskobystrický kraj má najvyššiu úmrtnosť v rámci krajov Slovenska na ICHS. Ročne zomrie iba na následky akútneho infarktu myokardu v SR viac ako 4000 ľudí. A tu sú už predpokladané počty operácií v roku 2002: Slovenský ústav srdcových a cievnych chorôb Bratislava (SUSCH) - 1200, Detské kardiocentrum (DKC) DFNsP v Bratislave - 400, Kardiocentrum (KC) Banská Bystrica - 260, Kardiocentrum Košice - 400, spolu 2260 = 426 operácií na 1 mil. obyvateľov alebo o niečo menej.

Priemer EÚ je cca 950 operácií/mil. obyvateľov, Maďari a Poliaci sa pohybujú na úrovni cca 800 operácií na 1 mil. obyvateľov. Kardiocentrum v Banskej Bystrici pokleslo s počtom operácií v roku 2002 na úroveň roku 2000. Údaje, ktoré zhromaždil MUDr. Dušan Vršanský, CSc., FETCS, t.c., samostatne pracujúci lekár kardiochirurgického oddelenia, (kým nezačal medializovať informácie o tom, čo všetko chýba v operačných sálach a detailne nevykreslil situáciu nášho zdravotníctva v tejto oblasti, bol primárom) musia otriasť mysliacim človekom, o tých, ktorí majú doma niekoho chorého na srdce ani nehovoriac. No mimoriadne zaujímavý je názor tohto odborníka i na preventívne programy. V tejto súvislosti totiž MUDr. D. Vršanský uviedol, že „je moderné rozprávať o prevencii v kardiológii - bežným argumentom sú nižšie náklady na prevenciu, ako sú reálne náklady na liečbu už vzniknutého ochorenia. Je to síce pravda, ale zabúda sa na niektoré dôležité skutočnosti: preventívne programy začínajú byť efektívne až po určitom čase a vyžadujú si aktívne zapojenie celej spoločnosti - efektívne sú až vtedy, keď spoločnosť zmení svoje návyky - to vyžaduje prostriedky a trvá to nejaký čas. V USA začali s agresívnou federálnou kampaňou v roku 1964 (fajčenie, potrava, výživa), cholesterol (1988), boj proti všetkým rizikovým faktorom aterosklerózy. Prvé efekty sa dosiahli v rokoch 1981 - 1990. Na program sa vynaložilo cca 6,2 miliardy dolárov na populačné programy, 1,3 miliardy na skríning hypertenzie a 100 miliárd na ich liečbu. Celkové čisté náklady na prevenciu dosiahli cca 80 miliárd dolárov (roky 1981 - 1990).

- u nás žiadny reálny preventívny program nefunguje - to znamená, že ak by sme dnes začali, prvé výsledky môžeme očakávať o niekoľko rokov. Z toho vyplýva, že musíme liečiť tých, ktorí sú už chorí a ktorým neskoro začatá prevencia buď nepomôže, alebo jej efekt bude malý. Spomínaný odborník skonkretizoval i problémy spojené s terapiou v tejto oblasti. V informáciách pre HD poznamenal, že „situácia v liečbe je podobná - čakacie doby na operáciu alebo kardiologickú plánovanú intervenciu v B. Bystrici sú 6 mesiacov a viac (na operáciu čaká cca 200 pacientov, čo je pri terajšom počte operácií približne 9- až 10-mesačná čakacia doba, čo znamená, že bude potrebné u mnohých pacientov opakovať koronarografické a všetky ostatné predoperačné vyšetrenia a že mnohí pacienti sa výkonu nedočkajú).“ Kladie však i otázku: budú môcť tí, ktorí sa operácie nedočkajú, žalovať nemocnicu tak, ako to spravil prezident? O koľko peňazí by v takom prípade zdravotníctvo prišlo? Keďže som sa stretla s priamočiarosťou a úprimnosťou v poslednom období priam nezvyčajnou, položila som i otázku, čo je podľa spomínaného odborníka najväčším problémom nášho zdravotníctva. MUDr. Vršanský tam zaraďuje subjektivizmus v riadení a absenciu systémov hodnotenia kvality práce zdrav. pracovníkov, oddelení, nemocníc... Ďalej je to podľa jeho vyjadrenia politická nominácia riaditeľov nemocníc a ich faktická nekontrolovateľnosť v kontraste k „absolútnej moci“, ktorú majú voči svojim podriadeným.

V kardiochirurgii neexistujú registre operovaných pacientov, nie sú relevantné informácie o kvalite práce jednotlivých oddelení, ak neuvažujeme o niekedy „modifikovaných“ štatistikách bez dlhodobého sledovania pacientov, ktoré produkujú niektoré pracoviská. Za súčasné problémy považuje: nedostatok všetkého - liekov, špeciálnych materiálov, ale aj kvalifikovaných ľudí. Peniaze, ktoré kardioprogram „zarobí“ pre nemocnicu, sa v nej rozplývajú bez toho, že by bol kardioprogram dostatočne zo strany vedenia nemocnice podporovaný. Že je podpora zo strany riaditeľstva možná (musí to však riaditeľ chcieť), dokazuje KC Košice, ktoré dokázalo podstatne zvýšiť počty operácií v roku 2002. Rozvoj v Banskej Bystrici prestal po vyčerpaní mimorozpočtových zdrojov na kardioprogram v prvom polroku roku 2001. Odvtedy kardiocentrum doslova živorí, operuje v priemere menej ako 1 výkon denne. „Mojím odvolaním sa nič nevyriešilo, resp. sa zásobovanie oddelenia významne nezlepšilo - teda sa nezvýšili ani počty operácií. Je tu ešte neochota vedenia NsP pozitívne reagovať na moje niekoľkoročné žiadosti o vytvorenie kardiochirurgického oddelenia AIM v nemocnici - stojí nás to na každom operovanom pacientovi približne 90 000 Sk, o ktoré nemocnica prichádza,“ uviedol MUDr. Vršanský.

Podľa posledných informácií z ministerstva zdravotníctva však čakajú Banskú Bystricu v oblasti liečby spomínaných ochorení zmeny. Nový šéf rezortu zdravotníctva chce otvoriť Kardiologický ústav so samostatným riadením i hospodárením. Podľa jeho vyjadrenia by sa tak mali lepšie využiť peniaze na liečbu pacienta v priamom ohrození života. Do pripravovaného ústavu by malo patriť oddelenie kardiológie, kardiochirurgie a funkčnej diagnostiky s približne dvesto zamestnancami. Lenže nič nie je také jednoduché, ako sa zvyčajne na úvod javí... Nuž teda samostatný ústav - logika vytvorenia samostatného ústavu je dobrá - ide o zabezpečenie prehľadného toku peňazí na kardioprogram, ktorý je prioritou vlády (to, mimochodom, deklarovala každá vláda, reálne však pre rozvoj kardioprogramu nespravila nič) a zabrániť strate týchto peňazí vo veľkej zadlženej nemocnici. Treba však pamätať i na problémy. Nielen odbornej verejnosti sú známe nejasné pravidlá hry a vzťahy s nemocnicou. Ak nebude riaditeľ NsP spolupracovať, bude nový ústav postavený do úlohy podnájomníka nemocnice, ktorá si môže určovať také ceny, ktoré povedú k likvidácii kardiocentra. Kardioprogram je totiž široko zviazaný s väčšinou spoločných pracovísk nemocnice. Je tiež otázne, či možno považovať za ekonomické riešenie budovať samostatnú štruktúru nemocnice (riaditeľstvo...) v rámci už existujúcej nemocnice, a to všetko v danej situácii absolútneho nedostatku prostriedkov na zdravotníctvo. Azda by bolo možné uvažovať o zadefinovaní jasných pravidiel hry (ekonomická samostatnosť v rámci nemocnice). Navyše vzor kardioprogramu môžu nasledovať iné lukratívne oddelenia nemocnice (detské, neurochirurgia, očné oddelenie...) až nakoniec z Rooseveltovej nemocnice zostane okresný špitál, s ktorým budú takéto samostatné oddelenia spolunažívať v jednej budove...

Problematike kardiovaskulárnych ochorení sa venujú viacerí odborníci. V mnohých názoroch na problémy v tejto oblasti sa zhodujú - v prevencii a liečbe treba u nás urobiť viac, výrazne zaostávame za vyspelými krajinami v tejto oblasti... Pre výskum, liečbu a preventívne programy treba získať primerane veľké zdroje.

Nepriaznivý trend výskytu predčasnej úmrtnosti na srdcovocievne choroby sa na Slovensku začal v 60. rokoch a vrcholil na začiatku 90. rokov 20. storočia. Ešte stále sa prejavuje ich epidemickým výskytom s vysokou úmrtnosťou na tieto diagnózy. Kardiovaskulárna úmrtnosť mužov sa od 60. rokov do rokov 1990/91 zvýšila takmer dvojnásobne. Podobný nepriaznivý trend úmrtnosti na SCCH sa pozoroval aj v iných krajinách strednej a východnej Európy. Vrcholil vtedy, keď už napr. v USA, vo Fínsku a v iných krajinách úmrtnosť na ne výrazne klesla. Cieľavedomé celonárodné aktivity v USA ostro kontrastujú s aktivitami ktoré sa na Slovensku realizovali s cieľom ovplyvniť epidémiu SCCH. Na Slovensku akoby bolo úplne samozrejmé, že aj celoštátne preventívne programy sa dajú realizovať bez zvýšenia nákladov na zdravotníctvo, čo, samozrejme, podľa skúseností z vyspelých krajín jednoducho nemá logiku. Akoby sme často zabúdali, že investovanie do zdravia je najlepšou investíciou ľudskej spoločnosti, štátu, rôznych organizácií, odborných, expertných skupín a aj jednotlivcov v situácii, keď je zdravotný stav obyvateľstva a tiež ekonomika na nežiaducej úrovni. Investície do zdravia sa viacnásobne vrátia v prípade, že sa využijú cielene na zníženie až likvidáciu tých príčin a stavov, ktoré sú prioritné... na riešenie týchto problémov, ktoré sa začínajú javiť ako celospoločenské, sa však musí podieľať i štát, ktorý okrem iného by mal zabezpečiť potrebné zdroje...

No srdcovocievne ochorenia, to je len časť problémov, ktoré sa podpisujú pod zdravotný stav našej populácie. Medzi najvážnejšie ochorenia patria už všeobecne známe, no najmä obávané onkologické diagnózy. Výskyt malígnych ochorení je vysoký i u detí vo veku do 15 rokov a patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtia. Najdôležitejšie v tejto oblasti je včasné zachytenie ochorenia a presná diagnostika. U nás ju majú na starosti tri odborné detské onkologické pracoviská v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach, spoločné pre celé Slovensko je Detské transplantačné centrum v Bratislave. No zhubné ochorenia sa výraznejšie prejavujú vo svete dospelých. Jednou z prioritných úloh dneška je poskytovať verejnosti všeobecné informácie o rakovine. Tento postup pomáha odstraňovať mylné názory a strach a nabáda ľudí, aby venovali väčšiu pozornosť zdravému spôsobu života, prevencii a prvým príznakom choroby. Je veľmi dôležité, aby naša populácia vedela, že včasná liečba má dobrú prognózu a že je preto potrebné, aby vyhľadali lekára včas. Veľmi perspektívnou cestou je onkologická výchova, ktorá sa zaviedla pred 3 rokmi na stredných školách. No stále vari niet obávanejšieho ochorenia, ako je onkologické. Bez ohľadu na to, o ktorú vekovú skupinu ide. U nás však k všeobecným obavám v nedávnom období pribudli ďalšie. Vyprodukovala ich obrazne povedané situácia, ktorá vznikla na Slovensku v súvislosti s nedostatkom potrebných cytostatík a finančnou neschopnosťou niektorých nemocníc zabezpečiť ich. Štatistiky dokazujú stále rastúci trend výskytu rakoviny na celom svete. Vo vyspelých krajinách sa však cielenými zásahmi v oblasti prevencie, výrazným úspechom v boji proti fajčeniu a propagovaním zdravej výživy a zdravého spôsobu života darí výrazne znižovať výskyt viacerých lokalizácií zhubných nádorov. No na Slovensku má výskyt rakoviny ešte stále stúpajúcu tendenciu. V porovnaní s inými krajinami sveta je enormne vysoká, najmä pri rakovine pľúc, hrubého čreva a konečníka. Okrem rezerv v preventívnej oblasti máme často už spomenuté problémy s financiami na medikamentóznu onkologickú liečbu. Peniaze od zdravotných poisťovní v súčasnom systéme jednoducho nestačia. Zmenu by mala priniesť až avizovaná reforma, ktorá by mala pamätať na prioritu prevencie i ekonomické zabezpečenie liekov, pomôže však, len ak sa k celej situácii bude pristupovať ako k problému celospoločenskému, riešenému na najvyššej úrovni a s dostatočnými finančnými zdrojmi... To všetko sú problémy, pri riešení ktorých máme dlhoročné a riadne veľké rezervy...

Graf č. 1

Názov: Slovensko - operácie srdca 1992 - 2001

Počet operácií na 1 milión obyvateľov

1992 120 152 458

1993 151 218 496

1994 159 300 533

1995 197 389 576

1996 223 472 616

1997 248 500 653

1998 333 560 692

1999 302 660 733

2000 356 750 780

2001 376 850 920

Zdroj: MUDr. D. Vršanský, CSc, FETCS, kardiologické odd. NsP B. Bystrica

Graf: HD

Graf č. 2

Úmrtnosť na ischemické choroby srdca

26- až 64-roční rozdelenie podľa krajov r. 2000

(Počet úmrtí na 100 000 obyvateľov - štandard EÚ)

NI 1435,9

ZA 2046,9

BA 2142,7

TN 2248,5

KE 2374,5

PO 2377,6

BB 2487,9

TA 2504,6

SR 2178,8

Zdroj: MUDr. D. Vršanský, CSc, FETCS, kardiologické odd. NsP B. Bystrica

Graf: HD

Graf č. 3:

Názov: Kardiovaskulárna úmrtnosť mužov (na 100-tisíc obyv.)

Rusko 680

Ukrajina 570

Lotyšsko 450

Bulharsko 440

Rumunsko 350

Maďarsko 350

Poľsko 290

Slovensko 390

Česko 240

Fínsko 180

Grécko 150

Anglicko 140

Rakúsko 130

Nemecko 125

Holandsko 115

Švédsko 110

Španielsko 105

Taliansko 100

Francúzsko 90

Zdroj: WHO

Graf: Hd

Graf č. 4:

Názov: Počet ochorení na 100-tisíc žien

Švédsko 138

Luxembursko 133

Fínsko 130

Rakúsko 109

Česko 87

Bulharsko 71

Slovensko 64

Rusko 55

Azerbajdžan 17

Zdroj: Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky ČR

Graf: Hd

Graf č. 5:

Názov: Srdcovo-cievne úmrtia (na 100-tisíc obyv.)

1970 1975 1980 1985 1990 1995 2000

EÚ 245 240 225 200 160 140 120

Česko 260 280 360 380 380 290 220

Slovensko 380 380 320 275

Maďarsko 310 320 400 440 440 420 350

Zdroj: WHO

Graf: Hd

Tabuľka č. 1:

Názov: Zdravotný stav Slovákov za posledných desať rokov:

* až osem z desiatich Slovákov zomrie na srdcovocievne choroby alebo rakovinu

* slovenskí muži sú po Maďarsku na druhom mieste v Európe v predčasných úmrtiach na srdcovocievne ochorenia. U nás je to až 190 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, priemer v EÚ je pritom 75

* za posledné roky sa pritom úmrtnosť na srdcovocievne ochorenia ustálila, dokonca mierne poklesla najmä preto, lebo sa trojnásobne znížil počet úmrtí na akútny srdcový infarkt a cievne choroby mozgu

* na približne rovnakej úrovni sa drží aj úmrtnosť na onkologické ochorenia, ale každý rok stúpa počet nových prípadov, v roku 1998 prekročili hranicu 2-tisíc

* Slováci umierajú na cirhózu pečene dvakrát viac ako Česi

* slovenskí muži skonávajú vo veľkej miere už v produktívnom veku, a to štyrikrát viac ako ženy

* dĺžka života sa u nás za posledné roky predĺžila u mužov o 2,5 roka a u žien o necelé dva roky, napriek tomu zaostávame za vyspelými krajinami

* skoro polovica mužov má na jedálnom lístku pravidelne škodlivé hovädzie mäso. Každý desiaty človek vôbec nekonzumuje celozrnné pekárenské výrobky

* viac ako polovica obyvateľstva trpí na zvýšený cholesterol a nadváhu a 20 percent má zvýšený tlak

* stresu je trvale vystavená približne tretina žien a vyše tretina mužov, samovraždu si ako riešenie problémov volí do 500 ľudí ročne, v tomto smere patríme k stredu Európy

* dlhodobý nedostatok peňazí v zdravotníctve spôsobuje znižujúcu sa kvalitu lekárskych služieb

Zdroj: ÚZIŠ SR

Tabuľka č. 2:

Krajina Stredná dĺžka života

Japonsko 81,0

Švédsko 79,7

Island 79,2

Švajčiarsko 78,9

Francúzsko 78,6

Rakúsko 78,1

Veľká Británia 77,7

Česko 74,9

Slovensko 73,3

Rumunsko 69,8

Ukrajina 68,1

Rusko 66,1

Zdroj : WHO

Tabuľka č. 3

Názov: Počet nemocníc a lôžok v niektorých krajinách

Štát Počet obyvateľov Nemocnice Lôžka na 10-tisíc obyv.

Slovensko 5,5 mil 78 76

Česko 10 mil. 202 150

Maďarsko 10,7 mil. 193 83

Poľsko 40 mil. 770 126

Rakúsko 8,9 mil. 325 72

Nemecko 82,3 ,mil. 2 242 146

Zdroj: TASR

Tabuľka č. 4:

Názov: Lôžkové zariadenia na Slovensku

* na Slovensku je 78 nemocníc, na okres pripadá priemerne jedna

* počet akútnych lôžok je približne 37-tisíc, v jednej nemocnici je teda priemerne vyše 470 lôžok

* minister považuje počet akútnych lôžok za neprimerane veľký

* v štátnych lôžkových zariadeniach pracuje asi 80-tisíc ľudí, na dvoch zdravotníkov pripadá jeden nezdravotník

* v nemocniciach robí 29-tisíc zdravotných sestier, 10-tisíc lekárov a 13-tisíc iných zdravotníckych pracovníkov, nezdravotníckych zamestnancov je až 28-tisíc

Zdroj: Stratégia reformy zdravotníctva - reálnej reformy pre občana

Medzi vážne problémy zdravotníctva patria i ochorenia pohybového aparátu. Bez odbornej, dôslednej lekárskej starostlivosti však ťažko vrátiť pacientovi zdravie. Rozhodnutie rady ministrov Európskej únie, ktoré pacientom umožní bezplatnú lekársku starostlivosť v ktorejkoľvek členskej krajine únie bez ohľadu na to, kde majú trvalé bydlisko, alebo kde platia dane, rozoberal v tejto súvislosti napríklad britský denník Independent.

Podľa týchto informácií však „Dohoda, ktorú dosiahli ministri v Bruseli, bude mať ohromný vplyv na pacientov a umožní im podrobiť sa liečbe či ošetreniu v krajine, kde im bude lekárska starostlivosť poskytnutá najrýchlejšie uvádza denník. Okrem iného pripomína, že už teraz cestuje za lekárskym zákrokom do zahraničia približne 1100 Britov ročne a pokračuje: „Očakáva sa, že dopyt po ošetrení a liečbe v zahraničí rapídne vzrastie, keď pacienti budú mať právo na liečbu v ktorejkoľvek členskej krajine únie, ak im zdravotnícke zariadenia doma nebudú schopné poskytnúť liečbu v časovej lehote definovanej ako 'z lekárskeho hľadiska odôvodniteľnej'.“ Independent dodáva, že čo sa týka Británie, ďalšie stovky Britov by sa mohli v niektorej z krajín EÚ podrobiť napríklad výmene bedrového kĺbu alebo operácii srdcových chlopní, čo sú zákroky, na ktoré sa v Spojenom kráľovstve čaká príliš dlho... S týmito problémami však zápasíme i u nás. Situáciu podrobnejšie približuje odborník pre túto

Ľudmila Koníková