Dozorná rada okrem konateľa

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Zrekonštruovala som starý rodinný dom na espresso. V súčasnosti v ňom poskytujem aj ubytovacie služby. Pýtam sa, či musím platiť poplatok obci za ubytovanie hostí podľa počtu lôžok. Ak áno, aký poplatok?

- Podľa § 1 ods. 1 písm. e) zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov môže obec vyberať miestny poplatok, a to poplatok za ubytovaciu kapacitu. Podľa § 4 citovaného zákona poplatok za ubytovaciu kapacitu platí právnická osoba a fyzická osoba, ktorá vlastní rekreačné zariadenie. Sadzba poplatku je ročne najviac 2 Sk za každé lôžko a deň. Poplatok sa neplatí za lôžka v objektoch individuálnej rekreácie, pokiaľ sa tieto objekty nestanú zdrojom zárobkovej činnosti fyzických osôb (§ 4 ods. 2 písm. c). Poplatok by mala vyrubiť obec platobným výmerom. Povinnosťou obce je v súlade s § 15 citovaného zákona po zavedení poplatkov ustanoviť všeobecne záväzným nariadením obce druhy miestnych poplatkov, ktoré sa v obci vyberajú, teda vaša obec napríklad nemusí poplatok za ubytovaciu kapacitu vôbec vyberať, sadzbu poplatkov (nižšiu ako 2 Sk, čo je zákonná maximálna výška poplatku), podmienky, pri splnení ktorých sa poplatky môžu vyberať paušálnou sumou, a sumu paušálneho poplatku, vznik a zánik povinnosti platenia poplatku a ohlasovaciu povinnosť o vzniku a zániku poplatkovej povinnosti, splatnosť a prípadné úľavy a oslobodenie od poplatkov, spôsob a lehotu na uplatnenie poplatkovej úľavy, spôsob, formu a miesto na zaplatenie poplatku, ako aj ďalšie nevyhnutné náležitosti vyberania poplatkov.

V roku 2001 naša obec založila notárskou zápisnicou spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej jediným spoločníkom je obec. Valné zhromaždenie spoločnosti tvorí obecné zastupiteľstvo, dozornú radu tvorí päť členov, ktorí sú v súčasnosti všetci zároveň poslancami obecného zastupiteľstva, konateľ spoločnosti je zároveň zamestnancom obce. Postupovali sme správne? Ako postupovať, ak sa člen dozornej rady chce vzdať svojho členstva?

- Postup je v súlade s Obchodným zákonníkom. Paragraf 139 ods. 2 Obchodného zákonníka zakazuje členstvo v dozornej rade len konateľovi spoločnosti. Člen dozornej rady sa môže svojej funkcie vzdať. Vzdanie sa funkcie je účinné odo dňa prvého zasadnutia valného zhromaždenia nasledujúceho po doručení (písomného) vzdania sa funkcie spoločnosti. Vzdať sa svojej funkcie môže člen dozornej rady aj priamo na zasadnutí valného zhromaždenia. V tomto prípade je vzdanie sa funkcie účinné okamžite (pozri § 66 Obchodného zákonníka). Zmeny v osobách členov dozornej rady podliehajú povinnému zápisu do obchodného registra, do ktorého sa zapisuje deň vzniku a zániku funkcie v dozornej rade (pozri § 28 ods. 1 písm. h) Obchodného zákonníka).

V zákone o štátnej službe č. 312/2001 Z. z. v § 59 ods. 1 je ustanovené, že štátny zamestnanec nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť. Mám špecifický problém. Manželka podniká ako SZČO a len v jednej z jej viacerých činností som uvedený ako zodpovedná osoba. Nemáme, samozrejme, zamestnanecký pomer a manželka si pri daňovom priznaní neuplatňuje odpočet na mňa ako na manžela. Pri začatí účinnosti príslušného zákona sme sa informovali na živnostenskom odbore okresného úradu, či to nebude v konflikte a či to netreba upraviť. Teda mal som záujem prípadný možný problém riešiť v predstihu. Odpoveď bola síce len ústna, že to nie je potrebné. Teraz zamestnávateľ, teda okresný úrad, toto konzultoval s nejakým externým právnikom a tvrdí, že to nie je v súlade s príslušným ustanovením spomínaného zákona a chce ma sankčne a disciplinárne riešiť. Navyše, zamestnávateľ to nemá v poriadku ani vo svojich vnútorných predpisoch, organizačnom, pracovnom a služobnom poriadku.

- Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štátny zamestnanec nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť (toto obmedzenie sa podľa odseku 3 tohto ustanovenia nevzťahuje na činnosti, ktoré sú v § 59 ods. 3 vymenované).

Zodpovedný zástupca je podľa § 11 ods. 1 Živnostenského zákona fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorý zodpovedá za odborné prevádzkovanie živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnoprávnom vzťahu k podnikateľovi, to však neplatí, ak je zodpovedným zástupcom manžel (manželka) podnikateľa.

V uvedenom prípade, keďže štátny zamestnanec nepodniká (podniká jeho manželka, ktorá prevádzkuje sústavnú činnosť samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnuť zisk a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom) a nevykonáva zárobkovú činnosť, pretože nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah a nepoberá mzdu, nedochádza podľa môjho názoru k porušeniu § 59 ods. 1 zákona o štátnej službe.

Pokiaľ však ide o výkon funkcie zodpovedného zástupcu (čo však nie je predmetom otázky), je potrebné upozorniť na to, že podľa § 11 ods. 7 Živnostenského zákona zodpovedný zástupca podnikateľa - fyzickej osoby je osoba, ktorého prostredníctvom živnosť prevádzkuje, a na to, že funkciu zodpovedného zástupcu nemožno vykonávať vo viacerých ako v jednej prevádzkarni (sú možné výnimky), čo znamená, že táto funkcia sa nemôže vykonávať len formálne, pretože by išlo o porušenie Živnostenského zákona. Nevylučujem, samozrejme, možnosť každodennej faktickej prítomnosti zodpovedného zástupcu v prevádzkarni mimo pracovného času, ktorý je na okresnom úrade.

JUDr. K. Horvatová