Demokrati sú proti

Plán na podporu americkej ekonomiky, ktorý včera v Chicagu predstavil prezident George Bush, je tŕňom v oku demokratov. Ti považujú prezidentov návrh za nezodpovedný a naopak, predložili vlastnú verziu, ktorá je podľa nich lepšia.

Bush má dnes predstaviť súbor opatrení v objeme 600 miliárd dolárov, pomocou ktorého bude chcieť podporiť americkú ekonomiku. Podpora má byť rozložená do desiatich rokov a zameriava sa hlavne na zníženie daní. Predstavitelia Demokratickej strany však tvrdia, že sú schopní ekonomiku stimulovať aj bez toho, aby dlhodobo zaťažili štátny rozpočet.

Demokrati v Snemovni reprezentantov navrhujú v tomto roku „napumpovať“ do ekonomiky asi 136 miliárd dolárov vo forme zníženia daní, finančnej pomoci jednotlivým štátom únie a rozšírením škály príspevkov pre nezamestnaných. Podľa nich sa tým ušetrí a ekonomika dostane omnoho silnejší impulz.

Demokratický kongresman John Spratt napríklad tvrdí, že pomoc bude podľa verzie demokratov rýchlejšia a teda aj účinnejšia. Demokrati majú podľa neho jasnú predstavu a berú ohľad predovšetkým na to, aby návrh nezaťažil verejné financie. „A práve to bude v prezidentovom návrhu chýbať,“ uviedol Spratt.

Snemovňu reprezentantov i Senát však kontrolujú republikáni a je teda vysoko pravdepodobné, že si svoj plánovaný zámer aj presadia. Demokrati sú si toho veľmi dobre vedomí a podľa analytikov sa aspoň snažia na seba upútať pozornosť kritikou Bushovho návrhu.

Predstavitelia Demokratickej strany prezidentovi zazlievajú, že sa vyhovára na zlý stav ekonomiky, aby mohol znížiť dane bohatým ľuďom, a to aj napriek tomu, že Spojené štáty budú mať vyššie výdavky ako dosiaľ. Musia sa totiž pripravovať na vojnu proti Iraku, ktorá je podľa najnovšieho vývoja situácie dosť pravdepodobná.

Bush vo svojom návrhu myslí aj na akcionárov, a preto asi navrhne odstránenie dvojitého zdanenia dividend. Niektoré hlasy už uviedli, že toto opatrenie bude mať veľmi pravdepodobne podporný efekt a akciové trhy by sa mohli spevniť minimálne o desať percent.

Hovorí sa tiež o tom, že dividendy by mohli začať vyplácať aj spoločnosti, ktoré majú veľkú zásobu finančných prostriedkov v hotovosti a dividendy doteraz nevyplácali len preto, že to bolo daňovo nevýhodné. Obrovské zásoby hotovosti na účtoch má napríklad Microsoft, Oracle, Citigroup a celý rad ďalších severoamerických firiem.

(ČTK)