Desať rokov Česka

Pohľad aj na vzťahy so Slovenskom

Nový rok v ČR je aj štátnym sviatkom pod názvom Deň obnovy samostatného českého štátu, ktorý však podobne ako 28. september (Deň českej štátnosti) nie je verejnosťou prakticky zaznamenávaný okrem toho, že je dňom pracovného pokoja. Česi stále považujú za štátny sviatok Deň vzniku samostatného československého štátu 28. september, ktorý sa každoročne spomína. Tohtoročný 1. január však bol výnimkou, pretože pred desiatimi rokmi bola rozdelená Česká a Slovenská Federatívna Republika na dva samostatné štáty, s čím stále - ako ukázal bleskový prieskum - nadpolovičná väčšina obyvateľstva nesúhlasí. O to viac to núti českých politikov zaujať k tejto udalosti stanovisko. Sú medzi nimi aj kandidáti na funkciu prezidenta republiky, ktorí sa už za niekoľko dní budú uchádzať o hlasy poslancov a senátorov.

Václav Havel, ktorý v prezidentskej funkcii predniesol posledný novoročný prejav, ako dlhoročný zástanca spoločného štátu po prvýkrát pripustil, že rozpad federácie bol správnym krokom. Kritizoval len, že rozdelenie sa neuskutočnilo na základe referenda, ale len vo forme účtovnej operácie. Teraz Havel s odstupom času prišiel k záveru, že aj keď sa to stalo zvláštnym spôsobom, rozchod bol nakoniec správny, lebo Česi a Slováci sú si dnes bližší ako kedykoľvek predtým. Zatiaľ čo v čase rozdelenia štátu bol Havel bez politickej funkcie, priamy aktér udalostí, vtedy český premiér Václav Klaus, odmieta tvrdenie, že by s Vladimírom Mečiarom rozdelili spoločný štát proti všetkým. Aj dnes to vidí ako dôsledok rozloženej federácie s rastúcim nacionalizmom a prehlbujúcimi sa antipatiami na oboch stranách. Rozdelenie bolo nevyhnutné, mieni kandidát na prezidentský úrad. Podľa jeho súpera, predsedu senátu Petra Pitharta, zostáva však sklamaný údiv nad tým, že politici boli ochotní vzdať sa projektu spoločného štátu, za ktorý položili oba národy svoje životy. Podľa neho to nakoniec dopadlo dobre, o čom rozhodla zrelosť slovenských voličov, ktorí umožnili naplniť zmysel slovenskej štátnosti.

Jeden z významných účastníkov delenia štátu, vtedajší predseda ODA, dnes advokát Jan Kalvoda, odmieta „psiu hlavu“, ktorú mu nasadzujú ako „rozbíjačovi federácie“. Vyhlásil, že jeho názor za posledných desať rokov sa nezmenil a že bol za zachovanie jednotného štátu. Slovensko, kde od rozdelenia nebol, nepovažuje za cudzinu, a to aj preto, že hovorí dobre týmto jazykom. S kritikou sa stretlo vyhlásenie bývalého federálneho premiéra Jana Stráského, dnes riaditeľa juhočeského krajského úradu, že rozdelenie bolo správne aj vzhľadom na to, že Slováci sú primitívnejší národ. Podpredseda snemovne a ľudovej strany Jan Kasal to označil za neprípadné a nepravdivé. Zdôraznil, že má na Slovensku dobré politické i osobné väzby a že nie je správne robiť krátke súdy. Je presvedčený, že silnejšia mena či lepšie životná úroveň nie je to najdôležitejšie.

Richard Seemann

Praha