Okato falošný cveng koruny

Pridlho nevieme zladiť reformnú a sociálnu dimenziu

Cveng slovenskej koruny má dobré aj falošné tóny. V jeden deň ju síce za 120 mld. Sk sprivatizovaný plyn vynáša do závratných výšok. Dolár za 39 Sk, to tu už dávno nebolo. No už ďalší deň dáva úder pod pás slovenským exportérom - ekonomika sa topí v zahraničnom dlhu. Obavy z jej znehodnotenia (minimálne o vládou proklamovaných 8,8 % v dôsledku inflácie v roku 2003) vyhnali ľudí do predvianočných odov. Solventnejší, ktorým vláda znížila hornú hranicu DPH, sa poobzerali po nehnuteľnostiach. No iba mizivé percento zo slovenskej pospolitosti sa zaujíma o možnosť zameniť voľné zdroje za akcie na kapitálovom trhu. Musí totiž pestovať iný adrenalínový šport: naháňačku od výplaty k výplate. A dokonca aj pripravované kapitálové piliere dôchodkovej reformy sa podlamujú v kolenách už pri stavaní základov. Ľudia majú v živej pamäti tých, ktorí v časoch holandskej dražby behali po slovenskom Klondyke s lopatkami v ruke a svalnatými chlapcami v diskrétnej blízkosti a usmerňovali malú privatizáciu. Dnes nejeden takýto „lietajúci Holanďan“ mobilizuje u budúcich dôchodcov pocit bezpečnosti korún vložených do súkromných penzijných fondov. Nečudo, že bežný človek, ktorému vláda zvýšila dolnú hranicu DPH, koná v súlade s tvrdením riaditeľa Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Eugena Jurzycu: má rád istotu, uprednostňuje vrabca v hrsti pred holubom na streche. Lenže, čudujete sa, keď ca pred holubom forsírujú priamo profesionálne finančné inštitúcie? Klobúk dole - znižujú úrokové sadzby, no po vianočných sviatkoch podľa dílera jednej z komerčných bánk najviac obchodovali s Národnou bankou Slovenska. Na jednodňovej báze sterilizovali až približne 8 mld. Sk pri 5-percentnom úročení. Idú na istotu. A nielen pred Vianocami, ale prakticky po celý rok. To bolo rečí o zmene filozofie a základného vzťahu sprivatizovanej bankovej sféry na Slovensku k nevyhnutnej reštrukturalizácii našich podnikov! Po vstupe renomovaných manažmentov do slovenských komerčných bánk sa mali žiadosti o úvery posudzovať striktne podľa podnikateľského zámeru, návratnosti investičného projektu atď. Realita? Banky najradšej požičiavajú vláde, kde majú garanciu, že o peniaze neprídu. O hospodárskej politike sa hovorí najviac na koaličných chodbách. Realisti konštatujú, že v skutočnosti sa nepodarilo zosúladiť reformnú a sociálnu dimenziu. Reformnú preto, aby hospodárske dôsledky pretlačili nepriaznivé dosahy. Sociálnu preto, aby reformu uniesla aj slovenská pospolitosť. Dôsledok? Životná úroveň obyčajného smrteľníka nie je ružová. Jeho kúpna sila zostáva pod úrovňou z roku 1990, nezamestnanosť je podľa prognostika SAV Pavla Kárásza najvyššia v rámci krajín OECD. S lanským snehom ročník 2001/2002 vypŕchajú aj konferenčné (predvolebné) heslá otcov reformy na Slovensku. Pod ktoré tézy by sa dnes podpísal autor alebo E. Jurzyca? Azda pod úrokové sadzby a stabilný vývoj kurzu koruny. Doma však nikto nie je prorokom. A tak sa ani E. Jurzyca nemôže veľmi čudovať, že našinec si nateraz stále viac cení korunu, ktorú môže stratiť (napríklad v inflačnej špirále) ako tú, ktorú môže získať. Nejde do rizika. De facto sa správa ako banková sféra. Komu treba intenzívnejšie zopakovať, že ak peniaze majú plniť základnú funkciu, musia sa v ekonomike točiť? U nás sa, žiaľ, točia (najčastejšie po obežnej dráhe tej-ktorej politickej strany) ľudia okolo privatizujúcej sa ekonomiky. Kým sa toto neskončí, bude stále vrabec o prsia pred holubom.

Tibor Bucha