Neslúžia nám len autostrády

Neuveriteľne zanedbávame leteckú i vodnú dopravu

V diskusiách o doprave sa u nás v poslednom období vo všetkých pádoch skloňuje doprava, s akcentom na (ne)výstavbu diaľnic. Podstatne menej pozornosti nezaslúžene venujeme ďalším druhom dopravy. Štátny tajomník ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Ján Kotula pri nástupe do funkcie zdôraznil, že pozornosť sústredí na riešenie problémov leteckej, vodnej a ďalších druhov dopravy. Na okraj nedostatočného využívania riečnej dopravy po Dunaji okrem iného zdôraznil: „Hoci cez Bratislavu preteká jedna z najväčších európskych riek, ktorá má z hľadiska osobnej a nákladnej dopravy a cestovného ruchu mimoriadny význam, zatiaľ nie je dostatočne využívaná v prospech slovenskej ekonomiky. Riečnu dopravu sme v posledných desaťročiach výrazne zanedbávali, pritom netreba vidieť iba Dunaj. Našu pozornosť z hľadiska dopravy si zaslúžia i ďalšie slovenské rieky, ktoré by mohli dobre slúžiť potrebám vnútrozemskej nákladnej dopravy. Z hľadiska vodnej cesty mám názor, aby sa Dunaj dostal pod riadenie nášho rezortu, lebo doteraz to patrí do pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva. Má to logiku, pretože

komplex otázok

od legislatívy cez pravidlá pre dopravcov až po prístaviská robí ministerstvo dopravy. Presun kompetencií z hľadiska Dunaja je mojou prioritou.“ Aj železničná doprava sa nachádza vo veľmi zaujímavej situácii, pretože v uplynulom roku sa začal zložitý proces transformácie ŽSR. Novovzniknutá Železničná spoločnosť zabezpečuje osobnú a nákladnú dopravu. Pripravuje sa na to, aby v budúcnosti dokázala konkurovať ďalším európskym železničným spoločnostiam, ktoré sa po vstupe Slovenska do EÚ dostanú na náš železničný trh. Na Slovensku v súčasnosti rezonuje najmä problém rušenia regionálnych tratí. V tejto súvislosti Ján Kotula uviedol: „Rušenie tratí je vždy veľmi

citlivou vecou

a nás na ministerstve čaká veľmi náročné úloha, odovzdať regionálne trate do rúk predstaviteľov vyšších územných celkov. Predsa predstavitelia a poslanci priamo v danom regióne najlepšie vedia, ktoré železničné a autobusové trate treba zrušiť a ktoré ponechať. Bude však treba doriešiť aj finančné otázky, pretože ak je doprava potrebná z hľadiska verejného záujmu, tak štát musí na prevádzku týchto tratí prispievať.“ Ďalším zložitým miestom v slovenskej dopravnej infraštruktúre je letecká doprava. Niektorí predstavitelia ministerstva dopravy minulej vlády viedli v tejto súvislosti „zaujímavý“ dialóg so spoločnosťou Slovenské aerolínie. Dnes možno povedať, že civilná letecká doprava je na Slovensku v plienkach, hoci vo svete nadobúda čoraz väčší význam. Niektorí zainteresovaní navrhujú vlastnú leteckú civilnú dopravu

dokonca zrušiť,

pretože sa vraj v našom územne malom štáte nevypláca. Má teda zmysel venovať potrebné úsilie na rozvoj leteckej dopravy na Slovensku? Štátny tajomník bol veľmi konkrétny: „Podľa mňa určite áno, hoci Slovensko je z geografického hľadiska skutočne malé. Ak Slovensko potrebuje nákladnú či civilnú dopravu, má možnosť si ju objednať od nejakej leteckej spoločnosti alebo si môže budovať vlastnú leteckú dopravu. Začínajú sa dokonca objavovať úvahy, že niektoré stredoeurópske krajiny by mohli vytvoriť jednu nadnárodnú leteckú spoločnosť. Venovať sa však musíme aj letiskám a musíme ich jednoznačne dostať na podstatne vyššiu úroveň. Bude zrejme vhodné transformovať ich na obchodné spoločnosti a získať za akcionárov nielen štát, ale aj vyššie územné celky, mestá a silných podnikateľov vrátane strategických zahraničných partnerov. Prakticky v súčasnosti sú všetky letiská stratové a štát ich musí dotovať.“ Rozmach leteckej i ďalších druhov dopravy zrejme možno reálne očakávať až po vstupe Slovenska do EÚ, keď možno rátať s väčším hospodárskym rozvojom Slovenska a teda aj s väčšími nárokmi na objem dopravy na území Slovenska.

Jozef Kunik