Aj podnikaniu sa treba učiť

Ťažko očakávať úspechy, keď nemáme legislatívne základy

Podnikanie je hlavným zdrojom ekonomického rozvoja, napriek tomu podnikateľské podmienky tomu nezodpovedajú. Ide o to, že v štruktúre (veľké, stredné a malé podniky) sú výrazne sa prejavujúce nedostatky v platnej legislatíve a v podnikateľských pravidlách vôbec. Táto situácia nachádza odraz v spomalení ekonomického rastu (HDP vzrástol v roku 2001 v stálych cenách iba o 2,4 %), v nedostatočnej tvorbe dôchodkov a vo vysokej miere nezamestnanosti, keď ich počet sa v uplynulých štyroch rokoch sústavne pohybuje okolo 500-tisíc. Akoby sme si neuvedomovali, že

životná úroveň

závisí od toho, čo sa vyrobí. Žiadna ekonomika nefunguje, keď nedosahuje výsledky vo výrobe, v dôchodkoch a v zamestnanosti. Obnovenie fungujúcej ekonomiky a dodatočné rozvojové zdroje si vyžaduje uchrániť už vybudovaný výrobný potenciál. Nie je mysliteľné, aby podniky rozkrádaním rad radom krachovali. V čase globalizácie a dezindustrializácie nie sú zastupiteľné rozvojom malého a stredného podnikania (ktoré sa môže úspešne rozvíjať len v nadväznosti na veľké nosné podniky), ani väčšinou špekulatívne vznikajúcimi novými podnikmi, ktoré sú spravidla kapacitne neporovnateľné. Miera zániku vybudovaného výrobného potenciálu zďaleka nie je tak kompenzovaná novovznikajúcimi výrobami a ich efektívnosťou či neefektívnosťou so všetkými dosahmi na tvorbu dôchodkov a na vývoj zamestnanosti. Na porovnanie stačí uviesť, že kým v roku 1995 z celkového počtu obyvateľstva bolo ekonomicky aktívnych 2 586 291 osôb a v produktívnych odvetviach pracovalo 997-tisíc osôb, v roku 2000 to už bolo iba 805-tisíc osôb. Pritom v roku 1990 to bolo 1,435 milióna osôb! Tento trend poklesu zamestnanosti v produktívnej, výrobnej sfére SR i naďalej pokračuje,

nie ako dôsledok

objektívne vo svete prebiehajúcich dezindustrializačných procesov. Naproti tomu vývoj zamestnanosti v nevýrobnej sfére ďalej rastie, čo je najvýraznejšie v oblasti peňažníctva a poisťovníctva, kde oproti 11-tisíc zamestnancom v roku 1990, pribudlo 24-tisíc do roku 2000 a vo verejnej správe, obrane a povinnom sociálnom zabezpečení v rovnakom období zo 49-tisíc na 80-tisíc. Zamestnanosť treba vidieť aj z iného pohľadu, a to trvalo deficitného štátneho rozpočtu. Je totiž prepočítané, že 10-tisíc zamestnaných osôb prispieva ročne do štátneho rozpočtu na daniach a odvodoch do fondov sumou 700 mil. Sk, kým ten istý počet nezamestnaných odčerpá zo štátneho rozpočtu v podobe dávok na hmotné zabezpečenie približne 500 mil. Sk. A to za stavu, keď podiel výrobnej spotreby dosahuje 60 %, teda keď väčšiu časť toho, čo vyrobíme, výrobne spotrebujeme bez adekvátneho zhodnotenia. Osobitne sa to týka dovozových výrobných vstupov. Namiesto hojnosťou k stabilite smeruje potom ekonomika k recesii, poklesu efektívnosti a k znižovaniu životnej úrovne obyvateľstva. Riešenie možno z časového hľadiska rozdeliť na krátkodobé a dlhodobé s tým, že stredobodom budú tí, čo produkujú

tovary a služby

a ich efektívny rozvoj. Z krátkodobého hľadiska by mali dominovať príspevky uvádzaných výrob k rastu HDP, využitím stimulačných a ochranných nástrojov štátu, zameraných na stranu ponuky. Z dlhodobého by malo ísť o určitú optimalizáciu nielen tvorby, ale aj užitia HDP. Riešenie týchto otázok je plne v kompetencii vlády a jej orgánov. Z toho dôvodu si treba všimnúť hlavne tie pravidlá a nástroje, ktoré v súčasnosti pôsobia výrazne spomaľujúco na podnikateľské aktivity hlavne v malých a stredných podnikoch, a tým i na tvorbu nielen hodnôt, ale zároveň aj na tvorbu dodatočných rozvojových zdrojov.

Blokačné prvky efektívneho rozvoja podnikateľských aktivít v SR možno zhrnúť do niekoľkých okruhov, ktoré si, zdá sa, vyžadujú naliehavé riešenie. Celkove ich možno rozdeliť na makro- a mikroekonomické. Tie prvé súvisia s tvorbou priaznivého makroekonomického podnikateľského prostredia, kreovaného spravidla tromi zložkami. Patrí sem:

- legislatívne normovaný štátny poriadok (zákony, písané právo, nariadenia, zvykové právo a pod.),

- sústava neformálnych spoločenských noriem a zásad správania (morálka spoločnosti) a

- politický systém, ktorý je schopný plnenie uvádzaných noriem podporiť prostredníctvom napríklad vlastníckych práv, noriem, podľa ktorých prebieha výroba, výmena atď.

Mikroekonomické blokačné faktory možno u nás previesť na spoločného menovateľa, ktorým je absentovanie podnikateľských skúseností a praxe v dôsledku čoho naši podnikatelia nedostatočne zvládajú tak ekonomické, ako aj mimoekonomické problémy podnikania. Z uvedeného vyplýva, že makroekonomické

blokačné faktory

jednoznačne súvisia s nedopracovanosťou účinnej podnikateľskej legislatívy. Napriek tomu, že v poslednom období sme prijali takmer 160 právnych noriem, dotýkajúcich sa predovšetkým malého a stredného podnikania, naďalej zostáva značný počet právnych úprav, ktoré majú na rozvoj podnikania negatívny dosah. Prevažná časť legislatívnych bariér rozvoja malého a stredného podnikania sa prejavuje vo zvýšenom finančnom zaťažení podnikateľov, a to preto, že regulačné opatrenia sa prijímajú bez podrobnejšej analýzy ich dosahu na sféru malého a stredného podnikania, prípadne sa posudzujú jednostranne, napríklad z hľadiska prínosu pre štátny rozpočet. Tiež odvody do fondov vo výške 39,2 % v závislosti od daňového základu predchádzajúceho roka sú veľkým bremenom, ktoré pociťujú hlavne malí a strední podnikatelia. Veľké problémy spôsobuje tiež nevhodný odpisový režim. Konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov je znížená nízkymi odpisovými sadzbami. Podnikateľom tejto skupiny často zostarne technologické zariadenie skôr, ako ho stihnú odpísať. Rozvoj inovačných procesov v podnikoch je potrebné podporiť hlavne zvýšením odpisových sadzieb. Okrem toho je potrebné v odpisových predpisoch zohľadniť aj

vplyv inflácie

a rast cien technologických zariadení. Medzi výrazné blokačné faktory treba tiež zaradiť druhotnú platobnú neschopnosť, ktorou trpia hlavne malí a strední podnikatelia. Súčasná legislatíva je však práve v riešení vymáhania pohľadávok absolútne nedostatočná a právnou cestou sú pohľadávky v podstate nedosiahnuteľné. Hlavné mikroekonomické blokačné faktory môžeme charakterizovať nedostatočnými skúsenosťami podnikateľov s tvorbou bonitných projektov a ich návratnosti, nedostatočnou analýzou trhu, nezvládnutím marketingovej stratégie, optimalizácie výrobných kapacít, výrobného programu, použitia efektívnych technológií, ako aj umiestnenia výrobnej jednotky. Osobitným problémom je nezvládanie optimálneho rozloženia podnikateľských rizík z hľadiska minimalizácie podnikateľského rizika vôbec. Celkove možno uviesť, že rozvoj podnikania v SR, ako hlavného zdroja rastu a rozvoja ekonomiky, si vyžaduje systémové riešenie optimalizácie podnikateľského prostredia tak, aby sa prejavilo vo zvýšenom raste HDP, ako aj vo vyšších daňových príjmoch štátneho rozpočtu.

Ing. Erik Kotlán

Trnava