Agrokomplex dlhuje poliam, zvieratám i ľuďom

Poľnohospodári sú sklamaní, že v Kodani sa nepodarilo zvýšiť kvóty na ich produkty

Poľnohospodárstvo v krajinách strednej a východnej Európy, Slovensko nevynímajúc, prechádza po roku 1990 zložitým procesom, ktorý výrazne poznamenáva jeho vývoj a postavenie v hospodárstve. Práve chov hospodárskych zvierat je najviac postihnutým odvetvím pri zmenách v tomto odvetví. Transformácia sa tak zmenila skôr na recesiu, ktorá trvá vlastne až doteraz, aj keď v poslednom období badať isté pozitívnejšie zmeny. Že išlo o negatívne javy, tomu nasvedčujú i poklesy počtov hospodárskych zvierat v poslednom desaťročí. Znižovanie početnosti treba vidieť v súvislosti so zlaďovaním ponuky a odbytu, v prechode na trhové hospodárstvo a v súvislosti s globalizáciou trhu so živočíšnymi komoditami. V roku 2001 zostal podiel poľnohospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu Slovenska v stálych cenách na úrovni roku 2000. Zvýšil sa podiel odvetvia na obstaraných investíciách a na tvorbe pridanej hodnoty. Napriek tomu Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou pridanou hodnotou na hektár poľnohospodárskej pôdy, čo významnou mierou ovplyvnili rozdiely v úrovni cien a v dynamike vývoja cenových nožníc medzi vstupmi a výstupmi v jednotlivých krajinách, ale aj úroveň produkčných parametrov poľnohospodárskej výroby. Participácia agropotravinárstva na zápornom salde zahraničného obchodu sa čiastočne znížila (pod hranicu 20 %). Podiel dotácií do agropotravinárstva z HDP sa medziročne nezmenil, pritom Slovensko malo v roku 2001 v rámci krajín V4 najnižšiu podporu v prepočte na hektár poľnohospodárskej pôdy.

Situáciu popísal aj kardinál Ján Chryzostom Korec v liste predchádzajúcemu ministrovi pôdohospodárstva SR, keď uviedol:

„Vo vašom odvetví aj pri najväčšej starostlivosti, keď sú polia obsiate, živočíšna výroba rozbehnutá, číha na Vaše dielo sto hrozieb - od sucha, víchric, ohňa, silných dažďov a záplav až po nebezpečenstvá nákazy. A Vy to všetko musíte vydržať. Preto Vám a všetkým poľnohospodárom za obetavú a húževnatú prácu vyslovujem úprimnú vďaku.“

Ale nielen príroda je niekedy neprajne naklonená. Niekedy viac škôd ako ona narobia ľudia, žiaľ, aj politici, ktorí chcú bezmyšlienkovite napodobňovať cudzie, našej skutočnosti vzdialené, niekedy aj priamo škodlivé vzory zo zahraničia. Tak to bolo aj počas uplynulých rokov reštrukturalizácie slovenského agrorezortu. Teraz vidíme, kam to niektorí po bezhlavom odmietaní osvedčených postupov a foriem gazdovania na pôde dotiahli. Dokonca niektorí, a medzi nimi aj tí, ktorí teraz zastávajú v rezorte riadiace funkcie, hovorili v minulosti o nepotrebnosti dotácií, ba dokonca o možnosti ich odmietnutia, hoci by nám ich Európska únia ponúkala. A takí sa dnes dostali k istým rozhodovacím právomociam. Poľnohospodárstvo takíto politici v každom ohľade zadlžili. Dlhuje pôde, zvieratám, strojom, ale

najmä ľuďom.

Veď za posledné desaťročie sa hrubá poľnohospodárska výroba znížila o viac ako 30 percent. Čo je ešte horšie, vinou nepriaznivého ekonomického postavenia väčšiny našich ľudí sa znížila spotreba potravín. Až 60 percent občanov tejto krajiny v štatistických prieskumoch uvádza, že sa im žije horšie ako pred rokom-dvoma, že v druhom roku tretieho tisícročia musia obracať každú korunu a rozmýšľať, čo si za ňu kúpiť. Každý obyvateľ Slovenska musí vynaložiť na potraviny v priemere až 40 percent výdavkov. Je to smutné, najmä ak si uvedomíme, že je to dvakrát toľko, ako vo väčšine vyspelých krajín.

Za modernú a perspektívnu považujeme takú živočíšnu produkciu, ktorá dokáže byť tolerantná a ohľaduplná voči životnému prostrediu, ľuďom a zvieratám samotným, s jasne definovaným postojom k prírodným zdrojom a k ich manažmentu. V súčasnosti na Slovensku chováme približne 20 mil. hospodárskych zvierat (vtákov a cicavcov). Jeden kus hovädzieho dobytka pripadá na 7 obyvateľov, ošípaná na 3 obyvateľov, ovca na 13 obyvateľov, na 1 obyvateľa pripadá 6 ks hydiny. V minulosti však na Slovensku bola v povedomí gazdov taký vtip. Podľa neho na Slovensku bolo viac svíň ako ľudí. Dnes je to tiež tak, len ošípaných ubudlo. Ak nepočítame včely, možno povedať, že na území republiky žije takmer

4-krát viac

hospodárskych zvierat ako ľudí.

Slovenská ekonomika je v dôsledku vysokej miery otvorenosti veľmi citlivá na vplyvy a zmeny vnútorných i vonkajších trhových podmienok. Preto zastávame názor, že mechanizmus, ktorý bude pôsobiť na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, musí vychádzať z analýzy doterajších rozvojových trendov, možností poľnohospodárskej a potravinárskej výroby a dostatku potravín na domácom trhu. Zohľadňovať by sa pritom mali aj také ekonomické a sociálne ukazovatele, akými sú konkurencieschopnosť domácej produkcie, miera nezamestnanosti a potreba udržať vidiecke osídlenie. Takto koncepčne chápané poslanie poľnohospodárstva, s dôsledným prihliadaním na historický vývoj a dlhodobé pestovateľské a chovateľské tradície v jednotlivých regiónoch SR, bolo v ostatných rokoch poznačené spomínanou recesiou. Tá mala ďalekosiahle následky a negatívne poznamenala produkčné i ekonomické výsledky slovenských prvovýrobcov a spracovateľov potravín. Celková strata v rokoch 1989 až 2000 dosiahla len v prvovýrobe takmer 45 miliárd Sk. Počty hovädzieho dobytka klesli o 917-tisíc kusov (t. j. o 58,7 %), dojníc o 278-tisíc kusov (o 50,6 %), oviec o 252-tisíc kusov (o 42 %). A dnes sa z týchto „recesných“ čísiel vychádzalo pri stanovovaní integračných kvót. Hoci sa zvyšovala produktivita práce, mzdová parita pracovníkov v poľnohospodárstve hlboko klesla pod hranicu 75 % celoštátneho priemeru. Táto skutočnosť však neodzrkadľuje skutočný agrárny potenciál Slovenskej republiky, prevyšujúci aj naše požiadavky na výrobné kvóty rozhodujúcich komodít. Po roku 1989

klesla spotreba

mlieka a mliečnych výrobkov na jedného obyvateľa ročne z 253,2 kg na 161,8 kg v roku 1997, prípadne 162,5 kg v roku 1998. Pritom odporúčaná spotreba je 220 kg, z čoho vyplýva, že skutočná spotreba je nižšia o 57,50 kg na obyvateľa ročne, prípadne v relatívnom vyjadrení o 26,14 %. A takáto situácia pretrváva dodnes. Podstatne nižšia je spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku aj v porovnaní s úrovňou vo vyspelých štátoch sveta (okolo 300 kg, v EÚ 240 kg).

Podľa Ministerstva pôdohospodárstva SR vývoj početných stavov hospodárskych zvierat v uplynulom období podstatne ovplyvňovala disparita medzi výrobnými nákladmi a ich cenovou úhradou, a to vrátane štátnej podpory. Znižujúca sa kúpyschopnosť obyvateľstva nevytvárala podmienky na to, aby sa ceny platené výrobcom za jednotlivé živočíšne komodity vyvíjali úmerne k objektívne rastúcim výrobným nákladom. Táto skutočnosť ovplyvnila predovšetkým tých chovateľov, ktorí vyčerpali svoje možnosti v znižovaní nákladov na produkciu živočíšnych komodít a následne viedla k početnému obmedzovaniu alebo likvidácii chovov zvierat. Druhá skupina chovateľov, obmedzujúca alebo likvidujúca chovy hospodárskych zvierat, ani nehľadá možnosti na znižovanie vlastných nákladov zvyšovaním úžitkovosti jednotlivých kategórií zvierat. Dôkazom toho, že ide o veľkú skupinu výrobcov, sú dosahované priemerné parametre úžitkovosti v SR, ktoré

vysoko zaostávajú

za chovateľsky vyspelým svetom. Zaostáva najmä východ republiky, západ je na tom lepšie. Po „regulačných“ ekonomických opatreniach v roku 2003 je možné, že hospodárske zvieratá sa z niektorých regiónov Slovenska načisto vytratia.

Napriek znižovaniu počtu hospodárskych zvierat majú tržby za predané výrobky vzrastajúcu tendenciu. V roku 1995 predstavovali 19,623 mld. Sk a v roku 1998 mali hodnotu 23,284 mld. Sk. Podiel živočíšnych komodít na tržbách za predané výrobky z celkových tržieb tvorí stabilne okolo 61 %.

Pozitívne možno hodnotiť všeobecné zvyšovanie kvality živočíšnych produktov, zlepšovanie systémov ustajnenia a ošetrovania zvierat, postupné zvyšovanie produktivity práce a rešpektovanie zásad ochrany životného prostredia a ekologických hľadísk. Rast produktivity sa však neodráža adekvátne na platoch našich poľnohospodárov. Nedosahujú ani celoštátny priemer, ba sú pomerne hlboko pod ním. Prísna regulácia produkcie, najmä u hovädzieho dobytka v EÚ, ktorá bude v rámci realizácie spoločnej agrárnej politiky zaradená po prijatí do únie aj v Slovenskej republike, ešte viac ovplyvní rozsah chovu i objem produkcie na dlhý čas. Vzhľadom na produkčné i mimoprodukčné funkcie chovu hovädzieho dobytka a oviec je nutné za hlavné úlohy prebiehajúceho predvstupového obdobia považovať dosiahnutie

stabilizácie chovov,

zvyšovanie ich hustoty, nárast domácej spotreby mlieka, zvyšovanie exportu hovädzieho a jahňacieho mäsa, zlepšenie výrobných (predovšetkým reprodukčných) a ekonomických ukazovateľov a ďalšie zlepšenie kvality ich produktov. Vo vzťahu k EÚ treba zabezpečiť realizáciu všetkých zásad spoločnej agrárnej politiky a prípravu na tvrdé konkurenčné prostredie.

Chov hovädzieho dobytka patrí medzi najvýznamnejšie odvetvie poľnohospodárskej výroby, čo dokumentujú aj dosahované tržby za predané výrobky. Na prelome storočí počty hovädzieho dobytka mali naďalej klesajúci trend, a to aj v kategórii dojníc. Počty hovädzieho dobytka, zaradeného do výkrmu, sa v roku 2000 znížili o 11 200 kusov, pričom v roku 1999 bol zaznamenaný nárast o 1 200 kusov. Počty hovädzieho dobytka vo výkrme oscilujú v sledovanom období v rozpätí 11,1 % (v rokoch 1997 a 2000) až 12,6 % (rok 1999) zo stavov HD, pričom v roku 1991 predstavoval počet hovädzieho dobytka vo výkrme až 15,1%. Podpora programu chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka štátom sa prejavuje zvyšovaním ich počtu, čím sa zmierňuje ich úbytok. K 31.12.1999 sa chovalo na Slovensku 20 300 kusov kráv, čo predstavovalo 7,4 % z celkového počtu hovädzieho dobytka. K 30. júnu 2000 bolo na Slovensku do systému chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka zapojených 24 600 kusov (nárast počas kalendárneho roka plus 4 300 kusov), čo bolo 9,1 % z počtu chovaných kráv. V reprodukčných ukazovateľoch sa v sledovanom období nezaznamenal

kvalitatívny nárast.

Táto skutočnosť a najmä pokles natality a odchovu teliat (s výnimkou roku 1998, keď bolo zaznamenané zhoršenie), negatívne ovplyvňuje i vývoj stavov hovädzieho dobytka. Po pretrvávajúcej stagnácii denných prírastkov vo výkrme dobytka sa od roku 1999 zaznamenalo mierne zlepšenie. Efektívnosť výroby hovädzieho mäsa z výkrmového hovädzieho dobytka úzko súvisí s intenzitou dosahovanej úžitkovosti. Zvyšovaním úžitkovosti sa výrazne znižujú vlastné náklady na jednotku produkcie. Z uvedeného dôvodu sa ukazuje zvyšovanie úžitkovosti vo výkrme hovädzieho dobytka ako jedna z ciest na dosiahnutie rentability výroby.

Produkcia hovädzieho mäsa v súvislosti s poklesom stavov hovädzieho dobytka má klesajúcu tendenciu, čo úzko súvisí s pretrvávajúcim poklesom odbytu na vnútornom trhu. Táto skutočnosť sa odzrkadľuje i v poklese spotreby hovädzieho mäsa na Slovensku v prepočte na obyvateľa, najmä z dôvodu znižujúcej sa kúpyschopnosti.

Mlieková úžitkovosť dojníc má

stúpajúci trend,

no oproti rokom 1997 a 1998 je intenzita nárastu nižšia. Zahraničná obchodná bilancia s komoditami hovädzieho dobytka má dlhodobo aktívne saldo. V sledovanom období sa dosiahlo aktívne saldo zahraničného obchodu v komoditách živý hovädzí dobytok a v komoditách na báze mlieka. Pasívne saldo je dlhodobé v komodite hovädzie mäso.

Pokles početných stavov hovädzieho dobytka má dve základné príčiny. V prvom rade ide o rozdiel medzi výrobnými nákladmi a cenami platených výrobcom za jednotlivé komodity chovu hovädzieho dobytka. Znižujúca sa kúpyschopnosť obyvateľstva v predchádzajúcom období nevytvárala podmienky na to, aby sa ceny za jednotlivé živočíšne komodity vyvíjali úmerne k objektívne rastúcim výrobným nákladom. Pri žiadnom druhu jatočného hovädzieho dobytka nepokrývajú ceny vlastné náklady. Krytie vlastných nákladov cenami je rôzne podľa druhu jatočného hovädzieho dobytka a pohybuje sa v roku 1999 od 58,67 % u mladého hovädzieho dobytka do 83,83% vo výkrme hovädzieho dobytka, pričom podiel krytia vlastných nákladov cenami má klesajúci trend. Krytie vlastných nákladov cenami je pri výrobe mlieka vyrovnanejšie ako u jatočných zvierat a pohybuje sa od 76,72 % v roku 1995 do 90,60 % v roku 1999. Pri poklese početných stavov hovädzieho dobytka existujú aj subjektívne príčiny tohto stavu. Chovatelia nevyužívajú

biologický potenciál

chovaných zvierat pri zvyšovaní úžitkových parametrov, nevenujú dostatočnú pozornosť reprodukcii a ekonomickému vyhodnoteniu výroby jednotlivých komodít. Okrem štátnej podpory je jedinou cestou na dosiahnutie rentability výroby zvyšovanie parametrov úžitkovosti. V chove dobytka treba pri stabilizácii početných stavov zvierat počítať s dlhým generačným intervalom, ktorý možno čiastočne eliminovať iba dovozom plemenných zvierat zo zahraničia.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) považuje štartovaciu úroveň 55 percent priamych platieb v roku 2004, dohodnutú na kodanskom summite Európskej únie, iba za určité vylepšenie predchádzajúcich nepriaznivých návrhov. Ešte menej spokojná je s iba 5-percentnou medziročnou dynamikou ich rastu v rokoch 2005 a 2006, nezodpovedajúcou požiadavkám júnového valného zhromaždenia SPPK, ani vyhláseniu podporno-protestného zhromaždenia poľnohospodárov a potravinárov zo 4. decembra 2002 v Bratislave, ktoré bolo odovzdané zástupcom Delegácie Európskej komisie na Slovensku. Pre slovenský agrárny sektor tak budú výsledky kodanského summitu znamenať zložité začleňovanie do systému spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. V tejto súvislosti

SPPK apeluje

na vládu SR, aby urobila maximum pre vyčerpanie dohodnutých rámcov priamych platieb a v štátnom rozpočte našla zdroje, potrebné na vykrytie národnej spoluúčasti. Rozdiely v podporách budú znevýhodňovať slovenských podnikateľov na pôde, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou ich v plnom rozsahu nevykompenzujú komparatívne výhody, ktoré budú mať v období vstupu do EÚ. Napriek tomu, že v porovnaní s predchádzajúcimi návrhmi došlo k určitému posunu vo výške priamych platieb, najmä v druhom a treťom roku po získaní členstva bude deficit v podporách značný, ba pre mnohé podnikateľské subjekty možno kritický. Pre slovenský agrárny sektor bude preto existenčne nevyhnutné využívať aspoň dohodnuté finančné rámce a exekutíva by nemala ani v predbežných úvahách kalkulovať s tým, že možno v štátnom rozpočte nedokáže v plnej výške naplniť národný podiel.

Pre SPPK je

veľkým sklamaním,

že v Kodani nedošlo ani k minimálnym posunom v otázkach určenia výrobných kvót pre Slovensko. Komora považovala za prioritnú najmä kvótu pre mlieko, kde pred summitom existovali určité náznaky možného zvýšenia predchádzajúceho návrhu. V konečnom dôsledku sa však už nič nezmenilo, čo znamená, že slovenskí poľnohospodári budú môcť v roku 2004 vyprodukovať menej mlieka ako v tomto roku. Nastúpený rastový trend sa tak zastaví a predpokladané ďalšie zvyšovanie úžitkovosti dojníc bude sprevádzať nevyhnutná redukcia ich počtov. Samospráva nemôže byť v žiadnom prípade spokojná s tým, že dojednané kvóty predstavujú z hľadiska požiadaviek slovenskej strany v prípade mlieka iba 81,9 % v roku 2004 a 84,2 % v roku 2006, 71 % u izoglukózy, 56 % u kráv bez trhovej produkcie mlieka a 76,9 % u oviec a kôz.

SPPK vyzýva

všetky subjekty v poľnohospodárstve a potravinárstve, aby nepodcenili prístupový proces a venovali mu maximálnu pozornosť. To isté sa však vzťahuje na všetky štátne orgány a inštitúcie, ktoré môžu prispieť k vyššej kvalite prípravnej fázy na vstup do EÚ. Iba spoločné úsilie všetkých zainteresovaných môže viesť k tomu, že rozhodujúca časť podnikov slovenského poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu bude napriek sťaženým podmienkam v prvých rokoch po získaní členstva v únii schopná odolávať silným konkurenčným tlakom v rámci vyjednaných finančných a produkčných rámcov.

Vladimír Turanský

tabuľky:

Vývoj počtov hovädzieho dobytka (HD) v tis. ks

Rok HD spolu Kravy

1995 928,7 355,2

1996 892,0 335,4

1997 803,4 309,7

1998 704,8 283,9

1999 665,1 274,1

2000 646,1 271,2

2001* 655,8 273,0

Prameň ŠÚ SR,* stav k 31. 6. 2001

Podiel zamestnanosti v agrosektore (v %)

Rumunsko 45

Poľsko 28

Litva 18

Lotyšsko 15

Slovinsko 10

Bulharsko 10

Estónsko 7

Slovensko 6

Maďarsko 5

Česko 5

Zdroj: Eurostat

Ceny potravín v niektorých krajinách Európy (v eurách)

EÚ - priemer 100

Slovensko 53

Česko 54

Bulharsko 54

Rumunsko 55

Turecko 56

Rozdiel v príjmoch obyvateľov EÚ a asociovaných krajín

je pre nás oveľa nevýhodnejší.

Zdroj: TASR

Podiel poľnohospodárskej pôdy (1), vidieckeho obyvateľstva (2) a

zamestnanosti (3) v agrosektore v niektorých kandidátskych krajinách (v %)

1 2 3

Poľsko 59 38,1 28,0

Slovensko 50 30,0 6,0

Maďarsko 67 73,5 5,0

Slovinsko 43 57,3 10,0

Česko 54 75,9 5,0

Estónsko 31 30,0 7,0

Zdroj: TASR