Zruční neandertálci

Neandertálci a dávny Homo sapiens síce chodili na lov s oštepmi, ale ešte ich nevedeli po koristi hádzať. Dlhý čas ich používali ako bodnú zbraň, ktorou ulovenú zver dorážali. Túto teóriu vyslovili americkí antropológovia na základe analýzy skamenených ramenných kostí a laboratórnych experimentov, uviedol Journal of Archaeological Science.

Prvým priamym dôkazom používania oštepu ako vrhacej zbrane je asi 19 000 rokov starý nástroj atlatl. Je to jednoduchý, ale veľmi účinný vrhač oštepov. Z nálezov hrotov vedci usudzujú, že samotný oštep sa používa najmenej 35 000 rokov.

Ešte staršími nepriamymi dôkazmi sú asi 230 000 rokov staré ramenné kosti neandertálcov a Homo sapiens, ktoré sú na jednej strane tela viac vyvinuté ako na druhej. Antropológovia z toho doteraz odvodzovali, že už títo hominidi oštep vrhali a nepoužívali ho obojručne ako bodnú zbraň.

Steven Churchill a jeho kolegovia z Duke University v Durhame, štát Severná Karolína, sa rozhodli, že tieto domnienky konfrontujú s výsledkami pokusu. Vedci si zavolali niekoľko študentov, dali im do ruky hliníkový oštep vybavený meračmi sily a požiadali ich, aby ho zabodli do matraca. Pokus nakrúcali na video.

Analýza záznamov ukázala, že pri obojručnom vedení oštepu bola zadná ruka zaťažovaná v priemere o 70 percent a v extrémnych prípadoch až šesťkrát viac ako predná. Zaťaženie nebolo rovnomerné, ale pôsobilo najviac na prednú a zadnú stranu ramennej kosti.

Rovnaké anomálie sa zistili aj u veľmi starých fosílnych ramenných kostí: ich predná a zadná strana je viditeľne viac vyvinutá ako vnútorná a vonkajšia strana. Mladšie kostry z obdobia, v ktorom je doložené používanie oštepu na vrhanie, majú prierez kosti rovnomerný vďaka dodatočnému namáhaniu.

(kab)