Smrtiaci let k Marsu

Pokiaľ budú niekedy k Marsu vyslaní dvaja kozmonauti, existuje veľké nebezpečenstvo, že živý k cieľu doletí iba jeden; v prípade desaťčlennej posádky by mohlo doletieť iba päť a aj tí by mohli byť vážne chorí. Podľa Norberta Vana, odborníka na žiarenie v Atómovom ústave rakúskych univerzít vo Viedni, by za to mohlo vesmírne žiarenie, ktoré stále zostáva nevyriešeným problémom.

„Vysoká záťaž z vesmírneho žiarenia zostáva jedným z nevyriešených problémov medziplanetárnych letov,“ zdôrazňuje Vana, ktorý toto žiarenie skúma už desať rokov na základe záznamov z ruskej vesmírnej stanice Mir a neskôr z Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Doterajšie výsledky potvrdzujú pesimistický názor na možnosť cestovania, varujú vedci.

Vesmírne žiarenie má dva hlavné zdroje. Takzvané galaktické žiarenie je pozostatkom explózií supernov, je viac-menej rovnorodé a je tvorené až z 85 percent protónmi z jadier vodíka, ďalej z veľkých iontov a zvyšok sú ťažké prvky. Druhým zdrojom je takzvaný slnečný vietor, pochádzajúci (ako názov napovedá) z našej hviezdy. Ten je tvorený protónmi, elektrónmi a iba v malom podiele inými časticami. Na rozdiel od galaktického žiarenia však slnečný vietor značne kolíše a môže v určitých situáciách stúpnuť až na tisícnásobok priemeru.

Na Zemi sme pred oboma žiareniami chránení magnetickým poľom našej planéty, pretože prilietavajúce častice sú vo veľkej väčšine odrážané siločiarami a nedorazia na zemský povrch. Táto ochrana je značne rozsiahla a silná, a napriek tomu, že stanica ISS lieta vo výške 400 kilometrov nad povrchom planéty, ešte stále má na ňu čiastočne vplyv ochranný efekt magnetického poľa Zeme.

Obe uvedené žiarenia sú síce hlavným zdrojom nebezpečenstva, ale vôbec nie jediným - ďalším sú takzvané druhotné žiarenia. Vznikajú napríklad pri nárazoch protónov z oboch žiarení do vonkajšieho povrchu vesmírnej stanice. Na Mire proti tomu kozmonauti skúšali ochranu formou odtienenia hliníkovými doskami, tie však z váhových a priestorových dôvodov nemohli byť dostatočne silné. V súčasnosti sa na ISS na rovnaký účel používajú hliníkové plechy v sile 1,5 centimetra.

Otázku žiarenia by preto bolo potrebné vyriešiť ešte pred letom, pričom problém je v tom, že dôkladná ochrana by veľa vážila a ubrala by možnosť viesť ďalší užitočný náklad, od kyslíka cez potraviny až po prístroje a vedecké vybavenie.

(hdc)