Pozemok s budovou a pečiatka

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Som začínajúci podnikateľ a chcem si dať vyhotoviť pečiatku. Čo musí obsahovať?

- Pečiatku neukladá používať nijaký všeobecne záväzný právny predpis. Jej používanie bolo predpísané prednovembrovými zákonmi, keď pečiatka dávala záruku hodnovernosti dokumentu. Vtedy si však nemohol hocikto dať vyhotoviť hocijakú pečiatku. Tie v podniku museli byť číslované, evidované a na vyhotovenie ďalšej pečiatky bolo potrebné predložiť zhotoviteľovi, ktorým bola štátna hospodárska organizácia, viazaná predpismi, hodnovernú objednávku. Pri nových organizáciách alebo ich zložkách dokonca so súhlasom nadriadeného orgánu. V súčasnosti zhotoviteľ neskúma, kto si dá vyhotoviť akú pečiatku, výnimku tvoria okrúhle úradné pečiatky, kde môže byť nebezpečenstvo ich zneužitia. V podnikovej sfére prestala pečiatka poskytovať záruku hodnovernosti dokumentu, hoci zotrvačnosťou jej mnohí podnikatelia ešte pripisujú význam. Napríklad pri nákupoch v hotovosti žiadajú, aby bol doklad z registračnej pokladnice opatrený pečiatkou namiesto toho, aby skúmali, či má náležitosti predpísané vyhláškou o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou.

Pečiatky sa prestali používať aj ako súčasť podpisu na obchodnej korešpondencii. Odtlačok pečiatky napríklad na obchodnom liste sa nepovažuje za „elegantný“. Podpisy na obchodnej korešpondencii obsahujú vlastnoručný podpis konkrétnej osoby a pod ním strojom napísané (vytlačené) meno a funkcia. Ak podnikateľ napriek tomu z dôvodov racionalizácie práce rozličné pečiatky používa, môže si text upraviť podľa vlastných predstáv. Postupným zavádzaním technickej formy dokumentov stratia pečiatky úplne svoj pôvodný význam. Na druhej strane si treba povšimnúť ustanovenie § 3a, ktoré bolo doplnené do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. a týka sa vyznačovania identifikačných údajov podnikateľa.

Podnikateľom bola s účinnosťou od 1. 1. 2002 uložená povinnosť uvádzať na svojich obchodných listoch alebo objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme: obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby (netýka sa fyzických osôb), identifikačné číslo, ak je pridelené, označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu (týka sa len podnikateľov, zapísaných v obchodnom registri, členov komôr a pod.), výšku základného imania a rozsah jeho splatenia (týka sa len obchodných spoločností). Všetky uvedené identifikačné údaje sú podnikatelia povinní uvádzať aj v písomnom úradnom styku (s orgánmi štátnej správy, samosprávy, verejnoprávnymi inštitúciami a pod.) a umiestňujú sa obvykle v záhlaví dokumentov. Pochopiteľne ich tam možno umiestniť aj pečiatkou.

Zakúpil som budovu s pozemkom, v budove chcem podnikať. Mám riadnu kúpnu zmluvu i zápis do katastra. Ako zapíšem tento majetok v účtovníctve? Ako si môžem uplatniť výdavky na daňové účely?

- Pozemok i budova sa považujú za hmotný majetok. Vyplýva to z predpisov, ktoré upravujú účtovníctvo. Podľa účtovnej osnovy pre sústavu podvojného účtovníctva, ustanovenej opatrením MF SR č. 3177/1999-KM v znení neskorších predpisov sa pozemky aj budovy účtujú v účtovej triede 0. Postupy účtovania pre sústavu jednoduchého účtovníctva, ustanovené opatrením MF SR č. 65/396/1994 v čl. I ods. 5 písm. a) vymedzujú, že hmotným majetkom sú okrem iného pozemky a budovy. V podvojnom účtovníctve sa budovy odpisujú s ohľadom na opotrebenie zodpovedajúce bežným podmienkam ich používania. Jednoduché účtovníctvo podľa doterajších predpisov nepoznalo účtovné odpisy, zmena sa očakáva od 1. 1. 2003. Pozemky sa účtujú ako neodpisovaný majetok. Zákon o daniach z príjmov (č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov - ZDP) v § 26 ods. 2 písm. b) zaraďuje budovy do kategórie odpisovaného hmotného majetku. V § 27 ods. 1 uvádza hmotný majetok, ktorý je z odpisovania vylúčený a medzi ním na prvom mieste pozemky.

Výdavky na obstaranie hmotného majetku nie sú podľa ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a) daňovými výdavkami, to znamená, že ich nemožno uplatniť na zníženie základu dane z príjmov v roku ich obstarania. Pri odpisovanom hmotnom majetku možno jeho cenu uplatniť postupne vo forme odpisov (§ 24 ods. 2 písm. a) ZDP) v závislosti od odpisovej skupiny, ktorá určuje dobu odpisovania. Budovy patria do odpisovej skupiny 5, v súčasnosti je doba odpisovania 40 rokov, od 1. 1. 2003 je znížená na 30 rokov. Výdavky na zakúpenie budovy môže teda podnikateľ uplatniť vo forme odpisov, výdavky na zakúpenie pozemku takto uplatniť nemôže. Časť výdavku na obstaranie budovy a pozemku môže ovplyvniť základ dane v niektorých prípadoch vyradenia hmotného majetku. Pri vyradení odpisovaného hmotného majetku predajom alebo likvidáciou možno uplatniť zostatkovú cenu (rozdiel medzi vstupnou cenou a odpismi) pri niektorých obmedzeniach ustanovených v § 24 ods. 2 písm. b) ZDP. Zostatkovú cenu odpisovaného hmotného majetku možno tiež uplatniť v prípade nezavinenej škody v celej výške, v prípade zavinenej škody do výšky náhrad (§ 24 ods. 2 písm. c) ZDP). Pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania možno oproti príjmu z predaja uplatniť výdavok (náklad) spojený s jeho nadobudnutím, pričom pri predaji pozemkov nedotknutých ťažbou a ďalších druhov majetku vymedzených v § 24 ods. 2 písm. e) ZDP možno výdavok spojený s jeho nadobudnutím zahrnúť len do výšky príjmu z predaja.

Ing. Tatjana Pecháčová