Zapnú svetlá a trasie sa rozpočet

Zvýšenie cien energií a vody vážne ohrozuje šport v každom kúte Slovenska

„Každoročne vyhodnocujeme mieru nákladov na údržbu i réžiu v našich športových objektoch, či už to je veľká Interhala na Pasienkoch, kolkáreň, komplex ihrísk pre futbal alebo gymnastická či tenisová hala,“ povedal riaditeľ správy objektov AŠK Inter Slovnaft Bratislava Jozef Šajánek. Jedným dychom však konštatoval, že tohtoročnej bilancii musela predchádzať aj príprava na preceňovanie poskytovaných služieb. „Už pri náznakoch o zvyšovaní cien v závere minulého roka sme urobili

dôkladnú analýzu

a z toho sme potom odvodili výšku nájomného. Pritom sa to týkalo tak cudzích subjektov, ako aj vlastných klubov. Od nového roka totiž aj každý z našich klubov bude podstatne vyššou mierou zainteresovaný na prevádzkových nákladoch. Situácia sa jednoducho ekonomicky priostrila do takej miery, že nie je reálne z jedného zdroja v plnom rozsahu zabezpečiť chod športových hál a aj trávnatých plôch v areáli našej AŠK. Dostávame sa tak do úplne novej etapy existencie športových klubov a až nasledujúce mesiace predostrú

skutočný dosah

týchto krokov,“ uviedol bývalý prvoligový futbalista J. Šajánek.

Cena energie a vody sa od prvého dňa roku 2003 zvýšila o 20 až 50 percent. Čo to však znamená v prípade AŠK Inter, vysvetľuje riaditeľ správy športových objektov AŠK Inter Slovnaft. „Interhalu na Pasienkoch sme doteraz poskytovali pre basketbalistky Slovana za 900 Sk na hodinu. Podľa nových ekonomických podmienok to už vychádza o pol tisícky viac, čo dáva sumu 1400 korún za hodinu využitia haly. Pri poskytovaní ďalších objektov to predstavuje nárast v rozpätí 300 až 500 Sk, pričom odlišný je prístup k používaniu futbalového ihriska s umelou trávou. Roky sme ho často poskytovali takmer zdarma, v poslednom období bola stanovená cena na hodinu na 2500 Sk. Postupne však začala plocha ihriska doplácať na vyťaženosť, veď za zimné prípravné obdobie sa na nej odohralo často aj 90 stretnutí, a tak aj tu musíme pritvrdiť. Ak si bude chcieť napríklad Rapid Bratislava prenajať na jeden zápas trávnatú plochu, musí zaplatiť 5000 Sk. Ak futbalisti Kalinkova budú chcieť odohrať prípravné s

tretnutie s našimi juniormi, musia minimálne polovicu nákladov uhradiť. Aj takouto formou chceme naakumulovať finančné zdroje na letnú údržbu celej plochy umelého trávnika.“

Presné sumy, o ktoré sa zdvihne nájom za používanie objektov, budú vedieť na Pasienkoch až o niekoľko mesiacov. Pôjde v podstate o to, ako zvládnu ich vlastné kluby reformu doterajšieho štýlu centrálneho ekonomického zabezpečenia, a tiež ako sa k zvýšenému nájomnému postavia nájomníci. Hoci je napríklad Interhala na Pasienkoch lukratívnym priestorom, režijné náklady na jej prevádzku aj v minulosti boli nadštardandne vysoké a teraz sa špirála vytáča ešte ďalej. Otázne je, koľkí doterajší nájomcovia po jej službách siahnu a či to nie je predzvesť zániku športu ako takého.

V metropole východného Slovenska v Košiciach takúto skúsenosť majú. Najväčšia športová hala, ktorú spravuje občianske združenie Basketbalový klub Technickej univerzity Košice,

zíva prázdnotou.

„Nepodarilo sa nám zabezpečiť pravidelné športovanie v hale, a tak plocha s rozsahom 3000 štvorcových metrov je využitá iba minimálne. Jeden tenisový dvorec je v zimnej prevádzke naplno obsadený od siedmej hodiny až do 22.00, to je prakticky všetko,“ dosť pesimisticky zneli slová riaditeľa marketingu Františka Smolnického. Veľká hala, ako športový objekt v Košiciach vo všeobecnosti nazývajú, dopláca jednak na stavbársku (a inú) rozšafnosť minulosti a v súčasnosti na neudržateľne vysoké režijné náklady. Stačí vraj iba zapnúť svetlá a už sa rozpočet roztrasie. Perspektíva budúcnosti?

„V športovej oblasti dosť žalostná,“ neprejavuje ani známku optimizmu F. Smolnický. Podľa neho za takýchto ekonomických podmienok nepritiahnu žiadny šport pod strechu haly, isté možnosti vidí v kultúrnych akciách (koncerty rockových skupín) a v organizácii výstav. V minulosti ich usporiadali osem, v roku 2002 iba štyri. Navyše, „Východoslovenský región sa nedá porovnávať s Bratislavou a jej širším okolím. Tu je vo všeobecnosti neradostná situácia a s ňou takmer nulový záujem o veci verejné. Kultúra a šport? Dovidenia - ľudia nechcú ani počuť“.

Nakoľko toto neradostné vyznanie vystihuje realitu, ťažko presne určiť. Isté je, že kladných ohlasov na súčasnosť z viacerých miest rapídne ubúda. Možno aj preto by človek nemal zabúdať na relaxačný účinok športovania. Práve teraz ide o viac, než o medaily.

Martin Sládek