„VEĽKÉ SLNKO“ SKAZOU?

V tomto našom nešťastnom svete, plnom malých vojen a veľkých víťazstiev, sa konečne črtá bitka bitiek. Na jednej strane ringu Kórejská ľudovodemokratická republika s desaťročia trvajúcim tréningom vo forme latentného konfliktu s južnou časťou ostrova a s vojenskými výdavkami, ktoré podľa niektorých odhadov tajných služieb dosahujú až 50 percent celkových výdavkov štátneho rozpočtu. Oproti nej sama Amerika v pestrofarebnom súbore. Bojuje permanentne a skutočne, na obranu dáva v tohtoročnom rozpočte rekordných 380 miliárd USD.

Rétorika je ostrá, ako sa na takýto súboj aj patrí. Americký prezident George W. Bush v predstihu zaradil Pchjongjang do pomyselnej osi zla a v súčasnosti rozhodne žiada „dodržanie medzinárodných záväzkov“, pričom netreba vysvetľovať, že Washington nemá veľa pochopenia pre štáty, ktoré záväzky nedodržiavajú. Snažia sa aj emisári Kim Čong-ila. „Akýkoľvek pokus o ekonomické embargo by znamenal vojnu,“ tvrdí sa v jednom vyhlásení. „Nebezpečenstvo jadrovej vojny na ostrove sa zvyšuje,“ dodáva druhé, zverejnené v ďalší deň. A nechýba ani reklama. Najnovší Bond s príznačným šarmom a sebavedomím upriamuje v kinách na celom svete pozornosť divákov na rozdelený ostrov.

To, čo chýba, sú bookmakeri. Nikto nie je ochotný staviť na KĽDR. A to nie ani preto, že údaje o vojenských výdavkoch Pchjongjangu sú pravdepodobne prehnané. Stále ide o obrovské sumy vzhľadom na možnosti krajiny. Veď len vďaka zahraničnej potravinovej pomoci v ročnom objeme asi 500-tisíc ton neprepukol hladomor. Ekonomike hrozí kolaps. Spoluobčania vodcu, ktorého propaganda označuje ako „veľké slnko národa“, vychádzajú na to skutočné slnko, aby sa ohriali. V ich bytoch sa totiž nekúri. A hladný dokáže prekabátiť sýteho len v rozprávkach. V reálnom svete predsa platia iné zákonitosti.

KĽDR už roky žije izolovane. Možno sa občas menil rozsah tejto izolovanosti, no podstata zostala rovnaká. Stále tu pretrvával strach od blízkych a vzdialených nepriateľov, ktorý tlačil krajinu do bezhlavého zbrojenia . Vojna tento problém určite nevyrieši, môže znamenať len ďalšiu katastrofu. Pchjongjang sa môže vybrať len po jednej ceste - ceste ukončovania odcudzenia od svetového spoločenstva. Aby sa zbavil strachu a mohol investovať do zmysluplnejších a krajších vecí.

A Spojené štáty by najviac pomohli KĽDR (a aj sebe), keby zvíťazila ich diplomacia.

Rastislav Boldocký