Hospodársky denník
USD39,725 Sk
EUR41,342 Sk
CHF28,35 Sk
CZK1,319 Sk
  Štvrtok  9.Januára 2003

Ceny vytočia i autorov návrhu

Požiadavka na dosahové štúdie je viac než oprávnená

Hoci sa od januára ceny energií zvýšili radikálnym skokom, do akej miery sa zvýšenie cien odzrkadlí na životnej úrovni obyvateľov, ako aj na hospodárskych výsledkoch veľkoodberateľov, ktorým sa prudko zvýšia náklady, je viac-menej otázne. Iné tvrdia kompetentní členovia vládneho kabinetu (dokonca tí istí bez mihnutia oka udávajú rôzne čísla), iné odborári, iné zamestnávatelia. Len ten najkompetentnejší - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) mlčí. Zatiaľ totiž nik z jeho predstaviteľov sumárne nepovedal, ktoré z odhadov sú najreálnejšie. Pohľad na nové ceny potravín na pultoch predajní (po 1. januári 2003), ako aj iného spotrebného tovaru signalizuje, že o niekoľko mesiacov budú musieť aj kompetentní svoje odhady dosahov zvýšenia ešte raz poopraviť. Najmä pokiaľ ide o domácnosti napojené na centrálne vykurovanie teplom. Napriek prvotným avízam ÚRSO sa maximálna cena tepla zvyšuje z vlaňajších 380 Sk/GJ až na 480 Sk/GJ. Odborníci sa však pýtajú prečo, keď rast ceny plynu pre podnikateľov (výrobcov tepla) je v priemere nižší ako pre domácnosti? Navyše zástupcovia Slovenského zväzu bytových družstiev poukazujú na ďalšie paradoxy. Do minulého roka schvaľovali maximálne ceny príslušné odbory na okresných úradoch. No postupne si na posúdenie predložených nákladov výrobcov tepla prizývali aj zástupcov bytových družstiev. Žiaľ, ÚRSO rozhoduje bez ich účastí, pritom proti jeho rozhodnutiam nie je možné sa odvolať. Doterajší trend potvrdzuje, že väčšina výrobcov tepla si vždy obhájila maximálne ceny. V tomto smere sa bude zrejme nielen pokračovať, ale nie je vylúčené, že výrobcovia dosiahnu aj určité výnimky a v cenách za teplo im obyvatelia zaplatia rôzne zbytočne veľké úvery na ťažko kontrolované investície a podobne. A tak sa v konečnom dôsledku môžu ceny tepla vyšplhať aj na vyše 500 Sk/GJ. Hoci ani predstavitelia AZZZ nespochybňujú potrebu zreálnenia cien energií, zásadne námietky majú k radikálnym zvýšeniam, o ktorých rozhodol ÚRSO. Pri započítaní systémových poplatkov za prenos a rozvod energií a po spriemerovaní cenového nárastu s ohľadom na odberateľské kategórie a ďalšie faktory AZZZ predpokladá celkový dosah zvýšenia cien energií až vo výške 16 mld. Sk. Z toho o 11 mld. Sk zaplatia viac spotrebitelia elektrickej energie a o 5 mld. Sk viac spotrebitelia plynu. Výsledný efekt prudkého zdvihnutia cien energií nepomôže podľa predstaviteľov zamestnávateľov ani príprave SR na vstup do otvoreného konkurenčného prostredia EÚ, ale naopak ho oslabí. Zníženie konkurencieschopnosti produkcie slovenských firiem na zahraničných trhoch sa následne negatívne podpíše pod rast deficitu zahraničného obchodu. Potreba znižovania nákladov podnikov sa prejaví na prepúšťaní pracovníkov, zatváraní viacerých prevádzok a následne na raste nezamestnanosti. Ktoré z ohrozených podnikov naozaj neprežijú, je stále otázne. Analýzy vplyvov zvýšenia chýbajú. Nik za to nie je zodpovedný a nikomu zo zodpovedných zrejme ani nechýbajú. Preto novela zákona o regulácii sieťových odvetví navrhuje povinnosť ÚRSO vypracovať v dostatočnom predstihu dosahové štúdie. Tie sú totiž v krajinách EÚ pred každým radikálnejším zvýšením samozrejmosťou. V Taliansku, kde sú ceny energií výrazne vyššie, ako je priemer EÚ (podpisuje sa pod ne odstavenie jadrových elektrární a podpora obnoviteľných zdrojov energie), presne vedia, ktoré podniky, v ktorých oblastiach do určitého obdobia padnú. Jednoducho doplatia na zastarané technológie, vysokú energetickú náročnosť a nepresadia sa cenou produkcie v konkurenčnom boji. To však nie je všetko. Predstavitelia tamojšieho regulátora i organizácie zastupujúcej veľkoodberateľov vedia, aký postoj k dosahom zaujala vláda, do akých regiónov budú smerovať rôzne formy štátnej pomoci, koľko percent ľudí sa ocitne na hranici chudoby. V súvislosti s absenciou dosahových štúdií viacerí podnikatelia právom vyslovujú slová kritiky na adresu predošlej vlády, ktorá zvýšenie cien pre obyvateľov v predvolebnom roku populisticky stiahla, hoci vedela, že v ďalšom roku bude musieť zameškanie „dobehnúť“. Štúdie však mali byť pripravené. Pokiaľ ide o pochybnosti, či ÚRSO bude schopné vypracovať štúdie na požadovanej úrovni, viacerí predstavitelia veľkých firiem navrhujú, aby si zobral príklad z ministerstva životného prostredia. To pri tvorbe nových zákonov, nariadení systematicky zisťuje pripravenosť slovenských podnikov napĺňať ich aj v praxi. Rôzne formy seminárov, ankiet mu poskytujú dostatok serióznych informácií, vďaka ktorým mohlo aj pri uzatváraní kapitoly životné prostredie v Bruseli dosiahnuť relatívne veľký počet prechodných období.

Zdena Rabayová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.