Nekvalita by nemala víťaziť

Skleníkové podmienky zatiaľ ešte nikomu neprospeli

Čím to je, že kvalitná produkcia našich domácich firiem sa dokáže presadiť na náročných trhoch západnej Európy a v zámorí, ale obchodné systémy SR pred ňou často uprednostnia zahraničný a menej kvalitný tovar? Slovenský trh ovládol ošiaľ „nízkych“ cien. „Nízkych“ preto v úvodzovkách, lebo ide o ceny adekvátne kvalite. Je logické, že naši výrobcovia odevov, obuvi či potravín sa nemôžu presadiť oproti zahraničným producentom porovnateľne kvalitného tovaru na tamojších trhoch inak ako nižšími cenami, veď príslovie bližšia košeľa ako kabát platí všade. Podľa prezidenta Nadácie Slovak Gold Jozefa Sitka - okrem Slovenska. „Len Slováci sú príliš veľkorysí, pričom trvalý prepad zahraničnoobchodnej bilancie ich zatiaľ ešte neprebudil k účinným opatreniam,“ tvrdí. Jedným z týchto prostriedkov by mal byť dôraz na kvalitu dovážaných výrobkov. „Slovenské firmy sú pri odbyte svojej produkcie v dvojnásobne nevýhodnej pozícii,“ hovorí J. Sitko. „Jednak musia za nízku cenu exportovať svoje certifikované kvalitné výrobky, jednak sa doma len veľmi ťažko presadzujú v konkurencii so záplavou nekvalitného, ale lacného tovaru.“ V súlade s legislatívou Európskej únie sa u nás upustilo od predtrhovej kontroly. Znamená to strážiť poctivosť predaja, a tú kvalitu, ktorú je možné overiť pri nákupe, si musí spotrebiteľ sám. Trhová kontrola má široké pole pôsobnosti, predovšetkým však

kladie dôraz

na odhaľovanie nebezpečných a zdraviu škodlivých výrobkov. Pritom je zrejmé, že slovenský spotrebiteľ sa zatiaľ ešte nedokáže účinne brániť. A to ani v prípadoch, keď má pravdu, pretože mu predali podradný tovar za cenu prvej akosti. Došlo vari k súdnemu sporu, v ktorom bola exaktne preukázaná mizerná kvalita a zodpovednosť výrobcu, predajcu či dovozcu? Zatiaľ nie. Spotrebiteľské organizácie sa venujú predovšetkým osvete a zatiaľ si netrúfli zdvihnúť zástavu boja za právo na kvalitný tovar a odhaľovať ten nekvalitný. V spolupráci s nimi sa však o to mieni pokúsiť Nadácia Slovak Gold, ktorá sa dosiaľ venovala najmä certifikácii výrobkov nadštandardnej kvality. Za osem rokov svojej činnosti certifikovala 347 výrobkov od 158 výrobcov, 7 služieb, 1 chovateľský produkt a 11 produktov tvorivej činnosti. Má na to vypracované exaktné postupy, ktoré mieni uplatniť aj pri hodnotení výrobkov podozrivých z nekvality. Je to, samozrejme, náročnejšie ako hodnotenie kvality. Jednak o to výrobca, dovozca či predajca nemá záujem, jednak náklady testovania musí niekto zaplatiť. Pri žiadostiach o udelenie certifikátu Slovak Gold, ktorý predstavuje istú značku kvality, akési odporúčanie pre spotrebiteľa, platí výrobca dopredu stanovený poplatok pri prihlasovaní svojho výrobku. To, samozrejme, v prípade odhaľovania nekvality neprichádza do úvahy. Pretože by však malo ísť o všeobecne

prospešnú činnosť,

predstavitelia nadácie dúfajú, že ministerstvo hospodárstva spolu s ministerstvom pôdohospodárstva dokážu nájsť prostriedky na refundovanie nákladov, ktoré bude musieť niekto zaplatiť príslušným skúšobniam. Ostatné náklady, bežné administratívne výdavky, by zostali na bedrách nadácie. Napokon, rezortu hospodárstva patrí starostlivosť o ochranu spotrebiteľa a nesie aj značnú časť zodpovednosti za vývoj zahraničnoobchodnej bilancie, kde sa za minulý rok očakáva deficit vo výške 100 mld. Sk. Patričná medializácia výsledkov by mohla mať dobrý vplyv na vývoj kvality na domácom trhu a zároveň by mohla upevniť aj pozície domácich výrobcov.

Zuzana Krútka