Rozpočtová bomba v rukách prezidenta

Najväčšia svetová ekonomika už niekoľko mesiacov prešľapuje na mieste, keď sľubované oživenie hospodárstva Spojených štátov sa stále nie a nie dostaviť. Po iba nedávnej recesii, ktorú sa svetovej veľmoci číslo jeden podarilo s výdatnou pomocou centrálnej banky FED a jej znižovaniu kľúčových úrokových sadzieb prekonať, ostáva vytúžené oživenie stále v nedohľadne. Americkej centrálnej banke už mnoho priestoru na prípadné znižovanie kľúčových sadzieb nezostáva (hoci jej najvyšší predstavitelia, pochopiteľne, tvrdia opak) a výsledky makroekonomických ukazovateľov jasne dokumentujú súčasnú stagnáciu. V týchto neľahkých chvíľach sa rozhodol zobrať situáciu do vlastných rúk prezident George W. Bush, ktorý v utorok podvečer predstavil podrobnosti svojho navrhovaného balíka ekonomických stimulov. Bushov plán, ktorý má podnietiť hospodársky rast najmä znižovaním daní, je však nanajvýš kontroverzný a opozičnými demokratmi označovaný za rozpočtovú bombu a zvýhodňovanie bohatých. Opozičnú kritiku však prezident odmieta tvrdením, že z plánovaných stimulov budú profitovať rodiny so strednými príjmami, malí podnikatelia a

Oživenie hospodárskeho rastu chce Bush dosiahnuť pomocou stimulácie podnikateľských investícií, podporou spotreby, bojom proti nezamestnanosti a obnovou dôvery investorov v akciové trhy. Kľúčovú úlohu v jeho pláne má pritom zohrať zrušenie daní z kapitálových výnosov, zníženie daní malých podnikov a daní z príjmov, ako aj podpora nezamestnaných pri hľadaní práce. Ekonomické stimuly sú naplánované na desať rokov a americkým domácnostiam by mali ušetriť približne 674 mld. USD. V konkrétnom príklade to podľa G. Busha znamená, že rodina s priemerným ročným príjmom 39-tisíc USD (približne 1,55 mil. Sk) získa vďaka daňovým škrtom približne 1080 USD (asi 42 900 Sk) na výdavky a investície, čo sú podľa neho kľúčové faktory na naštartovanie hospodárskeho rastu.

„Úlohou vlády nie je kontrolovať ekonomiku, ale odstrániť prekážky na ceste k rýchlejšiemu hospodárskemu rastu. A tieto prekážky sú jasné,“ konštatoval G. Bush, narážajúc na vysokú mieru nezamestnanosti a obavy investovať do tri roky stratového kapitálového trhu. Podľa ekonomických poradcov Bieleho domu by mal Bushov plán v nasledujúcich troch rokoch vytvoriť 2,1 milióna pracovných miest a zvýšiť tempo hospodárskeho rastu o 0,4 percenta v tomto a o 1,1 percenta v budúcom roku. Podľa predbežných odhadov by malo znižovanie daní zvýšiť rozpočtový deficit o 359 mld. USD v rokoch 2003 až 2007, čo by však vo veľkej miere mal vykryť očakávaný robustnejší ekonomický rast. Mnohí ekonómi však zostávajú skeptickí, pričom varujú pred tohtoročným deficitom, ktorý by mal dosiahnuť približne 300 mld. USD a zatieniť tak doterajší rekord 290 mld. USD z roku 1992.

Najväčším „trhákom“ Bushovho plánu a zároveň najkontroverznejším je zrušenie dane z dividend, z ktorého by mali vraj profitovať najmä dôchodcovia. Zrušenie tejto dane bude stáť štátnu pokladnicu v priebehu desiatich rokov 364 mld. USD a podľa prezidentovej administratívy by mohlo zdvihnúť ceny akcií na kapitálovom trhu až o 10 percent. Úplne odlišný názor na odstránenie dane z dividend majú opoziční demokrati, ktorí považujú Bushov ekonomický plán za predzvesť jeho predvolebnej kampane za znovuzvolenie v prezidentských voľbách v roku 2004. Demokratický senátor John Edwards, ktorý sa netají svojimi ambíciami byť kandidátom v budúcoročných prezidentských voľbách, označil Bushov návrh za „rozpočtovú bombu, ktorá zvýhodňuje najbohatších Američanov a je fiškálne nezodpovedný“. Bushov návrh musí byť schválený Kongresom, čo by však vzhľadom na iba tesnú väčšinu republikánov mohlo byť

Peter Machala