POLOVICU ČASU V PRÁCI

Produktivita práce v SR rastie, ale jej celková hodnota je nízka. Slovenský zamestnanec vyprodukoval v minulom roku za hodinu práce v priemere 12,1 USD, čo nás radí na prvú priečku medzi krajinami V4. Dobiehanie úrovne produktivity súvisí s príchodom zahraničných investorov. Menej priaznivé je však porovnanie absolútnych hodnôt. Slovensko svojou produktivitou práce za súčasnými členmi EÚ značne zaostáva. Pritom práve vysoká produktivita práce vytvára veľké ekonomické bohatstvo, a tým šancu tvorby služieb pre priemysel, vzniku nových pracovných miest a rozvoja malého a stredného podnikania. Jediná cesta hospodárskeho a sociálneho rastu Slovenska do budúcnosti je teda zvyšovanie produktivity práce a hľadanie efektívnych nových pracovných miest. Podľa štúdie Medzinárodnej organizácie práce (ILO) so sídlom v Ženeve sa úroveň výkonnosti zlepšuje rýchlejším tempom ako v niektorých členských štátoch únie. Kým v uplynulých desiatich rokoch vzrástla produktivita práce napríklad v Rakúsku (po odrátaní inflačných vplyvov) o 15,6 %, na Slovensku dosiahla vzostup takmer 50 percent. Najvyššiu produktivitu práce v Európe mali vlani Belgičania - 54 388 USD, potom nasleduje Írsko s 52 486 USD, Francúzsko s hodnotou produktivity 52 444 USD, Rakúsko so 44 888, Nemecko so 42 462 a Švajčiarsko so 40 351 USD. Svetovú ligu však vedú Američania, ktorých produktivita na pracovníka dosiahla 60 728 USD. Údaje ILO vychádzajú z hodnoty USD v roku 1990, a preto neodrážajú nijaké súčasné aktuálne reálne hodnoty produktivity.

Najlepšia z budúcich nových krajín Európskej únie, Slovinsko, dosahovala produktivitu v roku, z ktorého sú údaje k dispozícii, 26 647 USD. Produktivita práce dosahuje u nás asi 47-percentnú úroveň priemeru únie. Európsku úroveň v produktivite práce dosahujú na Slovensku väčšinou firmy so zahraničným kapitálom, kde sa zmeny podarilo urobiť veľmi rýchlo. Napriek priznávanému zlepšeniu zahraniční odborníci varujú, že Slováci pravdepodobne až jednu tretinu svojho pracovného času premrhajú. Podobne sú však na tom aj naši susedia v ČR. Niektoré údaje hovoria, že je to až 96 z 225 pracovných dní v roku. Najlepšie si počínajú Američania a Nemci, ktorí premrhajú len 39 percent svojho pracovného času. Podľa medzinárodného hodnotenia produktivitu práce znižuje predovšetkým nedostatočné plánovanie, zlá pracovná disciplína a nezodpovedajúca kvalifikácia. Prognózy na najbližšie obdobie tvrdia, že rast slovenskej ekonomiky sa má postupným zvyšovaním z terajších asi 4 % dostať v roku 2006 takmer na 5 %. Zdrojom ekonomického rastu v strednodobom horizonte má byť hlavne rast celkovej produktivity práce a prílev zahraničných investícií do podnikovej sféry.

Eleonóra Bujačková

Graf:

Koľko pracovného času sa premárni (%)

USA 39

Nemecko 39

Rakúsko 40

Česko 43

Slovensko 43

Francúzsko 46

Zdroj: ŠÚ SR

Graf: Hd

Produktivita práce vo vybraných krajinách -

(výkon priemerného zamestnanca za rok 2002 v USD/hod.)

Nórsko 38,11

Belgicko 34,85

USA 33,46

Írsko 31,46

Nemecko 29,40

Japonsko 22,86

Slovensko 12,10

Maďarsko 11,55

Česko 10,11

Zdroj: MfDnes

Graf: Hd