Nobelova cena pápežovi?

Vo Vatikáne sa čoraz viac hovorí o nástupcovi Jána Pavla II.

Včera sa v Osle rozhodlo o tohtoročnom laureátovi na Nobelovu cenu mieru. Nórsky Nobelov výbor už tradične neprezradil meno víťaza, jedným z najhorúcejších kandidátov je však aj pápež Ján Pavol II. Ak by mierovú cenu, ktorú v Osle odovzdajú 10. októbra, dostal pontifik, bol by to nielen symbolický darček k jeho dvadsiatemu piatemu výročiu k zvoleniu za pápeža, ktoré oslávi 16. októbra, ale aj ocenenie jeho nezmazateľnej historickej úlohy pri rozpade bipolárneho sveta a odmena za početné mierové výzvy a nesmierne ekumenické úsilie, ktoré vo svojej funkcii vyvíjal. Zhoršujúci sa zdravotný stav by zrejme nedovolil vycestovať hlave katolíckej cirkvi do Nórska, a tak práve Slovensko, ktoré pápež nedávno navštívil, môže znamenať „derniéru“ jeho bohatej cestovateľskej misijnej činnosti po svete.

„Cesta na Slovensko bola moja posledná,“ povedal pontifik svojim najbližším spolupracovníkom, uviedol v pondelok taliansky denník La Repubblica. Ide, pravdaže, o zahraničné cesty, mimo Vatikánu a Talianska, hoci ešte tohto roku pápeža pozývali napríklad na podujatie Stredoeurópskych katolíckych dní v Rakúsku v Mariazelli a na budúci rok mal v kalendári návštev zapísané Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Mexiko a rodné Poľsko.

Po návrate zo Slovenska Vatikán potvrdil pápežove zdravotné ťažkosti. Išlo hlavne o problémy s črevným traktom. Už predtým, na Slovensku, bolo evidentné, že Ján Pavol II. nebol schopný dokončiť niektoré svoje príhovory, čo podľa popredného talianskeho medicínskeho experta Gianniho Pezzolihi môže byť dôsledkom toho, že pápež sa rozhodol prerušiť liečbu Parkinsonovej choroby. O dva týždne neskôr známy francúzsky lekár Luc Montaigner pre denník La Repubblica povedal, že „v prípade primeranej lekárskej opatery môže 83-ročný pápež Ján Pavol II. žiť ešte niekoľko rokov. Svätý Otec je mužom dobrej fyzickej konštitúcie, na ktorú však nepriaznivo zapôsobili atentát a viacero menších nehôd. Dôležité je, aby sa lekárom podarilo stabilizovať Parkinsonovu chorobu“.

Možno aj pre zhoršujúce sa zdravie sa koncom minulého týždňa v sobotu pápež rozhodol urýchliť vymenovanie nových kardinálov a ovplyvniť tak budúci chod rímskokatolíckej cirkvi. Ak v roku 2001 do kardinálskeho stavu povýšil 44 duchovných, v sobotu sa rozhodol pre 31 nových kardinálov, pričom kardinálskym klobúkom sa odmenil aj svojmu krajanovi a tajomníkovi biskupovi Stanislawovi Dziwiszovi, ktorý je považovaný za jedného z najmocnejších mužov Vatikánu. Udal tak smer, akým sa bude uberať voľba jeho nástupcu. Kardináli sú po pápežovi, ktorý je považovaný za nástupcu apoštola Petra, najvyššími hodnostármi rímskokatolíckej cirkvi. Len spomedzi nich sa volí nový pápež. Pápež a potom kardináli zastupujú na Zemi vyššiu božskú moc, avšak dejiny dokázali, že pri voľbe najvyššieho hodnostára Vatikánu ide o záležitosti čisto svetské, pozemsky prízemné, neraz riešené vojnou.

Ťažko dnes predpovedať, kto z nového kolégia kardinálov si po Jánovi Pavlovi II. nasadí na hlavu pápežskú tiaru. Kolégium má 185 členov, ale v konkláve - zbor kardinálov, ktorý volí pápeža - môžu byť iba kardináli pod 80 rokov. Pred dvoma rokmi to bolo 128 kardinálov, dnes je to iba 109, k nim však pribudne 26 zo spomínaných 31 novovymenovaných. Pritom podľa pravidla stanoveného Pavlom VI. má byť počet kardinálov voliacich pápeža v počte 120. Podľa geografického pôvodu kardinálov, prevláda Európa, sa zvyšuje však aj počet kardinálov z tretieho sveta (najmä z Afriky), čo pomáha šíriť predpoklady, že v poradí 265. pápežom bude kardinál z Afriky, Latinskej Ameriky či Ázie.

Keďže pred Jánom Pavlom II. 455 rokov vládli pápeži talianskeho pôvodu, kardinál z tejto krajiny asi ťažko „vyhrá“. Hoci práve vlani odišiel na dôchodok kardinál a biskup milánskej diecézy (najväčšej v Taliansku) Carlo Maria Martini (76). Ešte má právo zúčastniť sa konkláve a pobyt na dôchodku mu nebráni stať sa pápežom, možno však zbor kardinálov uprednostní niekoho aktívneho a tiež známeho. Napríklad Josepha Ratzingera z Bavorska. Rešpektovaný nemecký teológ, prefekt Kongregácie pre náuku viery a subdekan predstavenstva konkláve, ktorého za kardinála vymenoval ešte pápež Pavol VI., bol patrónom Karola Wojtylu na konkláve v roku 1978. Jeho šance vzrástli po tom, čo v máji tohto roku dovŕšil vek 80 rokov - spomínanú hornú hranicu - africký kardinál Bernardin Gantin, dekan kolégia kardinálov. Práve Ratzinger však médiám tohto roku otvorene prezradil, že vážnym kandidátom na svätopeterský stolec je kandidát z Afriky. Z cirkevných kruhov prenikli správy, že by ním mohol byť konzervatívny nigérijský kardinál Francis Arinze. Dnes má vo Vatikáne na starosti dialóg s predstaviteľmi iných náboženstiev, čo je v duchu intenzívneho ekumenického snaženia terajšieho pápeža. Kontinuita by tak zostala zachovaná. Z Afriky pochádza menej ako 20 kardinálov, možno však Ján Pavol II. už inštruoval svojich verných, ktorých tábor teraz posilnil, aby hlasovali podľa jeho prianí. Nakoniec, veď aj spravovanie cirkvi je o politike. Najmä, keď ide o (ešte stále) tú najväčšiu, ktorá sa stará o duše okolo miliardy

Iaromír Novák