PREMIÉR AKO ŠÉFKUCHÁR

Už viac ako desať rokov budujeme vlastnú štátnosť a nie každý z nás cíti, že sme na správnej ceste. V zahraničnej politike sme dosiahli maximálny možný efekt tým, že sme sa stali členmi tak NATO, ako aj EÚ. Netreba však preháňať tento výsledok, pretože nielen my sme chceli, ale boli sme aj chcení. Problém vidím v domácej politickej situácii. Žiadnej z doterajších vlád sa nepodarilo vyriešiť otázku organizácie verejnej správy. Takisto žiadna z vlád nedokázala stabilizovať slovenské hospodárstvo a zabrániť rozšíreniu tzv. sivej ekonomiky. Jedinou skúsenosťou z doterajších koalícií je fakt, že strany, ktoré koalície tvorili, si Slovensko rozdelili na sféry záujmu. Výsledkom bolo to, že v každej z týchto sfér došlo k manipuláciám s verejným majetkom namiesto toho, aby v každej sfére došlo k zefektívneniu činnosti štátu. O nejakej politickej zodpovednosti nemohla byť reč, pretože vyvodením zodpovednosti by zanikla každá koaličná vláda.

Výsledok vládnutia sa dá porovnať s výsledkom zlej kuchyne. Premiér ako šéfkuchár dovolí pomocníkom, aby si každý privyrobil tým, že sa stane dodávateľom niečoho do spoločného receptu. Tento recept nazývaný aj programovým vyhlásením vlády, žiaľbohu, ešte nikto nevaril, a tak nečudo, že každý šéfkuchár pod všeobecným tlakom sa raz videl ako boh a raz ako potenciálny nositeľ Nobelovej ceny. Ako boh si viac a viac osvojil správanie diktátora a ako kandidát na Nobelovu cenu diskutoval všetky témy ako expert. Jeho pomocníci mu nechceli povedať, že nie je ani bohom a ani kandidátom Nobelovej ceny. Niektorí sa báli, že ich vymení a niektorým jednoducho vyhovovalo to, že premiér - šéfkuchár ich nechal robiť svoje kšefty.

My, voliči sme čakali na výsledok varenia, a keď výsledky ochutnávky boli vyhlásené za štátne tajomstvo, začali žurnalisti pochybovať o správnosti receptu. Za prvého šéfkuchára bola takáto drzosť často odmenená izoláciou novinárov. Druhý šéfkuchár nikoho neizoluje, ale hovorí len to, čo všetci vedia. Keď prvý šéfkuchár nakoniec dovaril, bolo jeho dielo fiaskom a majorita voličov už nechcela, aby sa znovu stal šéfkuchárom. Nový šéfkuchár bol vybraný na základe toho, že starého majorita už nechcela. Keď však ochutnávka receptu nového šéfkuchára mala byť, nastali veci nevídané. Strážca štátneho tajomstva bol podľa šéfkuchára nespoľahlivý a vymenený. Toto aj napriek tomu, že sa s ním kedysi šéfkuchár kamarátil.

Voliči majú dnes oprávnené podozrenie, že ochutnávka nedopadla dobre. Únik informácií z NBÚ toto podozrenie čiastočne potvrdzuje.

Slovenskí voliči stoja dnes pred veľkou dilemou. Ak vymeníme šéfkuchára dnes, tak sa nikdy nedozvieme, čo uvaril. Ak počkáme, tak výsledkom môže byť ďalšia politická žbrnda, ktorú definitívne nikto nechce jesť. Najlepšie by bolo, keby sme sa mohli dozvedieť pravdu o ochutnávke. Žiaľbohu, bývalý šéf NBÚ je povinný mlčať a nový nám to nepovie. V každej zlej skúsenosti však môže byť niečo dobré alebo aspoň niečo poučné. To dobré je ťažko nájsť a toho poučného je zase veľa. Z toho veľa by som však slovenským voličom odporučil jedno. Dajme si pozor pri voľbe nového šéfkuchára...

Alexander F. Zvrškovec