Prvoradé je ovzdušie dôvery

K sociálnemu dialógu patrí vzájomná informovanosť a otvorenosť

Pred 20 rokmi čelila holandská ekonomika podobným problémom, aké má slovenská ekonomika dnes - v krajine bola 14-percentná nezamestnanosť. Odbory sa vtedy zaviazali rešpektovať koncept rozumného rastu miezd, aby zamestnávatelia mali voľnejšie ruky na vytváranie nových pracovných miest, k čomu ich stimulovala štátna moc osobitným zákonom. Tento príklad porozumenia medzi sociálnymi partnermi a vládou uviedla v Bratislave Kitty Roozemondová, podpredsedníčka Konfederácie odborových zväzov Holandska, na záverečnej konferencii dvojročného holandsko-britsko-slovenského twinningového projektu, ktorý bol venovaný rozvoju sociálneho dialógu. Zároveň vyjadrila prekvapenie nad tým, že vláda SR presadzuje dôležité legislatívne zmeny bez konzultácie so sociálnymi partnermi a ich súhlasu. Podpora zamestnávateľov a odborárov nie je podľa nej len formálnou zaangažovanosťou, vláda tak získava aj podporu a dôveru občanov. Na zamyslenie je podľa nej aj zloženie Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Podobný orgán v Holandsku má tak, ako aj v SR tretinu členov za odbory a tretinu, ktorých delegujú zamestnávateľské zväzy. Avšak vládnu stranu nezastupujú ministri, ako je to u nás, ale vládou nominovaní nezávislí experti, ktorí často prispejú k prekonaniu problémov práve preto, že sú odborníkmi a nie politikmi. Význam sociálneho dialógu ako jednej zo základných hodnôt spoločenstva, ktorého rovnoprávnym členom sa staneme už v máji budúceho roka, vyzdvihol aj Eric van der Linden, veľvyslanec EÚ v SR, pričom zdôraznil potrebu jeho pevných národných štruktúr na to, aby sa aj zástupcovia zo SR mohli zúčastniť na sociálnom dialógu v rámci Európskej únie. Upozornil však, že nejde len o dialóg, ale i partnerstvo zamestnávateľov a odborov v spoločnom plánovaní, programovaní a vo využívaní štrukturálnych fondov (predovšetkým Európsky sociálny fond).

Možno by sa mohlo zdať, že sociálny dialóg je len forma komunikácie, ktorá má aj na Slovensku svoju tradíciu a vytvorené štruktúry, takže o čom ten projekt vlastne bol a čo priniesol? Lauris Beets, projektový manažér, za holandskú stranu zdôrazňuje predovšetkým schopnosť komunikácie. Na formy a metódy komunikácie boli zamerané školenia, ktoré pre vyjednávačov z oboch strán (projekt sa orientoval predovšetkým na bipartitný dialóg na odvetvovej a podnikovej úrovni) pripravili predvstupoví poradcovia Roel van de Waal z Holandska a Graham Rainsforth z Veľkej Británie. „Sociálny dialóg nie je nič statické a žiada si to viac ako dva roky, aby sa zladil do želanej podoby,“ povedal L. Beets. Komunikovať „po novom“ znamená okrem iného nepolarizovať vzťahy na „my“ a „oni“, je to spoločná práca. Aj keď sú otázky, o ktorých sa nedá rokovať inak ako „oproti sebe“, mnohé problémy sa riešia ľahšie „za okrúhlym stolom“. Znázorňuje to aj schéma, ktorú sme prebrali z praktickej príručky pre manažérov, zamestnancov a ich zástupcov na zlepšenie sociálneho dialógu na pracovisku. Pod názvom „Olej do stroja“ je hmatateľným výsledkom a dobrou inšpiráciou . Vzhľadom na to, že je potrebné dosahovať vysokú produktivitu práce, zamestnávatelia pristupujú k opatreniam, ktoré nebývajú populárne. „Dôležité však je, aby so svojimi partnermi, zástupcami zamestnancov rokovali, aby ich oboznámili so svojimi dôvodmi, s tlakmi, ktoré na nich vplývajú zvonka, a by tieto opatrenia neboli jednostranným aktom, ale výsledkom dohody, vzájomným záväzkom,“ vysvetľoval na spomínanej konferencii Chris Ablott, pracovník Poradne pre zmierovacie a rozhodcovské služby (ACAS) z Veľkej Británie. Okrem toho pripojil aj radu: Nie je vhodné začať dialóg diskusiou o mzdách. Pre zamestnávateľov sú spravidla dôležitými bodmi flexibilita a produktivita, pre zamestnancov zasa uspokojenie z práce a istota zamestnania. V týchto bodoch nie sú názory protichodné, dohoda sa nájde ľahšie ako pri mzdových otázkach. C. Ablott spolu so svojím spolupracovníkom z ACAS Terrym Lippiattom neskrývali, že aj vo Veľkej Británii sociálny dialóg neraz zamrzne. Ich krajina tiež reštrukturalizovala svoju ekonomiku, veď za posledných desať rokov klesol počet pracovníkov vo výrobnom sektore o 40 %. Podarilo sa však vytvoriť pre nich dostatok pracovných príležitostí v sektore služieb a rekvalifikovať ľudí. „Za desať rokov sa zmení aj slovenská ekonomika,“ vyslovil svoje presvedčenie T. Lippiatt. „Pretože Slovensko je krásna krajina na dovolenkovanie, iste vznikne veľa pracovných miest v cestovnom ruchu a ďalších službách,“ povzbudzoval účastníkov konferencie, ktorí poukazovali na to, že ak chcú byť firmy konkurencieschopné v rámci EÚ, núti ich to znižovať zamestnanosť. Faktom však zostáva, že pozícia zamestnávateľa je dnes silnejšia vzhľadom na prebytok pracovných síl na trhu práce. Ako poznamenáva T. Lippiatt: „Skutočný a fungujúci sociálny dialóg je taký, v ktorom ani jedna strana nevyužíva druhú. Ani vtedy nie, keď má práve silnejšiu pozíciu.“

Zuzana Krútka