Pre nás jediná schodná cesta

Rast ekonomiky sme zrýchlili, úniu dobiehame pomaly

Slovensko vstupuje do Európskej únie v najhoršej ekonomickej a sociálnej situácii, nemá však inú alternatívu. Zhodujú sa na tom viacerí analytici. V hodnoteniach ekonomických ukazovateľov však upozorňujú, že v prípade vstupu naša životná úroveň dosiahne 75 percent úrovne EÚ o 15 rokov, mimo únie by sme sa k nej priblížili v roku 2031. Hoci sa naše hospodárstvo v súčasnosti rozvíja oveľa rýchlejšie ako ekonomiky štátov EÚ, v blízkej budúcnosti toto tempo neprinesie zásadne zmeny v dobiehaní únie. Slovenskí ekonómi nerátajú s tým, že výkon hospodárstva dosiahne priemer EÚ skôr ako o 20 rokov. Ani rýchly rast na Slovensku zatiaľ nič nemení na fakte, že výkon ekonomiky predstavoval v roku 2002 len 47 % priemeru EÚ. Podľa štúdie Slovenskej akadémie vied však integrácia výrazne oživí trh práce, zahraničný obchod, zvýši investície a prílev technológií, zníži infláciu a podporí rast miezd. Časť spoločnosti bude zo vstupu do únie rozčarovaná, všetko však bude závisieť od našej šikovnosti a zhody na spoločných cieľoch politikov, regiónov a mimovládnych organizácií. Spomínaná štúdia SAV hodnotí realitu, v akej sa dnes nachádzame. Slovensko ide do EÚ s najnižším HDP na obyvateľa, v chudobe podľa vlaňajších údajov žije 11,5 percenta obyvateľstva. SAV odporúča všeobecne vyššie mzdy a viac zamestnancov na kratšie zmluvy. Mobilita pracovnej sily, teda schopnosť zmeniť bydlisko kvôli práci, sa podľa expertov preceňuje. Vláda by mala podporiť vznik firiem v zaostávajúcich regiónoch a uprednostniť príspevok na sociálne poistenie podnikateľom, ktorí zamestnajú nezamestnaných pred plošným znižovaním odvodov do sociálnych fondov. Podľa viacerých analytikov nevyhnutnosti šetriť sa nevyhneme. To je kľúčový bod slovenskej hospodárskej politiky. Nešetrí sa iba pre euro, hneď po vstupe do Európskej únie budeme musieť plniť pravidlá Paktu stability, ktorý hovorí o vyrovnanom rozpočte v strednodobom horizonte. Potreba reformy verejných financií vychádza najmä z domácich podmienok. Analytici vravia, že okrem plátania dier v štátnej pokladnici majú navrhované reformy verejných financií na Slovensku, v Poľsku a ČR podobnú daňovú črtu. Ide o nižšie zdaňovanie firiem. Ani jedna z krajín V4 sa však neodhodlala na taký krok ako Slovensko, keď zaviedla rovnú daň pre všetkých na úrovni 19 percent.

Nora Machutová