|
|||||||||||||||||
Pondelok 13.Októbra 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Bezpečnosť stavaná na jadreKým sa jadrové zbrane modernizujú, strach zostáva pôvodný Je dobré, že sa na najvyšších medzinárodných fórach hovorí o potrebe budovania novej bezpečnostnej infraštruktúry. Bezpečnosť je zárukou stability, a tá zasa garantuje rozvoj. Paradoxom je pritom skutočnosť, že tí, ktorí by svetovú bezpečnosť mali zaručovať - USA s NATO a Rusko - zároveň majú dosť prostriedkov na to, aby túto bezpečnosť spochybnili či doslova ohrozili. Ak sa počas najdivokejšieho veľmocenského súperenia v ére bipolárneho rozdelenia sveta hovorilo, že existujúci jadrový potenciál môže život na našom svete vyhubiť až päťstokrát, ani dnes toto tvrdenie nie je ďaleko od pravdy. Aj napriek tomu, že začiatkom 21. storočia ľudstvo morálne odsudzuje existenciu a používanie jadrových zbraní, relevantné mocnosti sa ich nevzdali. Mieru našich obáv mala znížiť predovšetkým rusko-americká dohoda o jadrovom odzbrojení, ktorú prezidenti George W. Bush a Vladimir Putin podpísali vlani v máji, a ktorá platí od mája tohto roka. Krásu tejto dohody znepríjemňuje však tá maličkosť, že obe veľmoci si odzbrojovanie predstavujú iba uskladnením jadrových hlavíc namiesto ich likvidácie. Znovu namontovať nukleárne hlavice na rakety si nevyžiada veľa času, argumentoval vlani v januári prvý zástupca náčelníka ruského generálneho štábu generálplukovník Jurij Balujevskij, keď o konzervačnom scenári hlavíc uvažovali iba USA. Dnes to už môžu urobiť aj Rusi a okrem toho si navyše môžu ponechať aj staré sovietske rakety s hromadnými atómovými hlavicami, čo má vraj byť ústupok USA za ich sen o vybudovaní protiraketového dáždnika. Silní sa nikdy nevzdávajú svojho hlavného argumentu - sily. Takže niet dôvodu pre svet zbaviť sa jadrového strachu a zároveň sa silne vynára otázka, ako je to vlastne s prahom bezpečnosti a kontroly zbraní hromadnej skazy? Dôvody na nie príliš radostné pohnútky mysle ponúkla v posledných dvoch týždňoch ruská strana. Najskôr začiatkom októbra ruský prezident počas porady s vojenským vedením krajiny ohlásil - tak, aby ho bolo vo svete dobre počuť -, modernizáciu ruských jadrových síl cestou zlepšenia rakiet s dlhým doletom s hlavicami s viacerými jadrovými náložami. Možno ide o interkontinentálne balistické strely SS-19 (Stiletto), ktoré Moskva úspešne vyskúšala napríklad vlani v decembri. Podľa neho ide o výnimočne desivé rakety, z ktorých máme desiatky kusov s niekoľkými stovkami náloží. Tým akoby priznal nelikvidáciu spomínaných hromadných atómových hlavíc, multizbrane, ktorej účinok v praxi by bol naozaj desivo zničujúci. Modernizácia sa podľa všetkého týka iba nosičov, teda rakiet a raketových systémov, ale nejeden zbraňový expert sa pýta, čo ak medzi riadkami Putinovho prejavu sa dá čítať o existencii celkom nových ničivých zbraní, ktoré ešte nie sú v oficiálnom arzenáli armády? Môže ísť o vákuové bomby, pulzné zbrane, energetické strely, laserové systémy atď. Veď ani nevieme, ako je dnes ďaleko vedecký vývoj v armádach... Pravdaže, snaha nahrádzať zastarané zbrane a systémy nie je vlastná iba Rusom, Putinove slová môžeme naopak chápať ako jasný dôkaz toho, že Moskva v tomto smere nezaostáva za inými, hlavne za USA. Američania sa ani netaja vývinom nových vraždiacich mašinérií, stačí spomenúť napríklad plán o malej jadrovej bombe, ktorá zničí strategický cieľ, ale v čo najmenšej miere poškodí okolité prostredie. To je len náznak miniaturizácie zbrojných systémov. Rusko, ktoré podľa správy CIA z októbra 1999 vlastní asi tisíc rakiet dlhého doletu, sa aj napriek tomu všetkému snaží stavať do pozície toho lepšieho. Rusko nerevidovalo svoju jadrovú doktrínu a nevyhradzuje si právo na preventívne jadrové údery, povedal vo štvrtok minulý týždeň v americkom Colorado Springs svojim partnerom z NATO ruský minister obrany Sergej Ivanov. Rusko stále považuje jadrové zbrane iba za prostriedok politického odstrašovania. Vyvrátil tým niekoľko dní starý text ruskej vojenskej doktríny, ktorý preventívne jadrové zásahy na obranu záujmov Ruska pripúšťal. Už aj preto, že NATO má vraj agresívny kurz voči ruským záujmom. Vojenskí plánovači a ministerstvá obrany sú možno takýmito vyhláseniami upokojené. Miliardy ľudí nie. Lebo vlády, ministri a generáli sa menia, pričom ničivý arzenál zostáva, naďalej sa vyvíja a modernizuje. A možno to zabitie na päťstokrát z rokov osemdesiatych je už celkom smiešne číslo... len kto by sa mu zasmial? Iaromír Novák -raster- USA zostávajú suverénne na prvom mieste v medzinárodnom obchode so zbraňami. Ako uviedol denník New York Times (25. septembra), USA vlani realizovali v celosvetovom meradle 45,5 % všetkých obchodov s konvenčnými zbraňami. Presne 48,6 % amerických dodávok z celkovej hodnoty 13,3 mld. USD bolo určených pre rozvojové krajiny. Druhé miesto v dodávkach zbraní rozvojovým krajinám obsadilo Rusko s objemom 5 mld. USD, tretia priečka patrí Francúzsku s miliardou USD. (TASR) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |