PREDAJ 49 % AKCIÍ JE PRIEHĽADNÁ KAMUFLÁŽ?

Hoci finále privatizácie 49 % akcií spoločnosti Slovenské elektrárne (SE) kompetentní pôvodne avizovali už v polovici tohto roka, zavŕšenie celého procesu sa očakáva až v roku 2005. Ten sa totiž po viac ako ročnom zabrzdení nanovo rozbehol pred niekoľkými dňami. Najmä pre to, aby umožnil vstup aj ďalším záujemcom, ktorí neboli medzi tými, ktorí už predložili predbežné ponuky. Súčasná vládna garnitúra síce deklaruje, že privatizácia Slovenských elektrární, ako i ďalších strategických podnikov je nevyhnutná, lebo sa ukázalo, že štát je zlý vlastník, ale... Ale hlavným dôvodom v prvom rade je potreba získať zdroje na rozbeh avizovaných reforiem, splátky štátneho dlhu a čiastočné zaplátanie dier v zdravotníctve, školstve a podobne. Argument o štáte ako zlom vlastníkovi treba brať s rezervou ako určitú „slovenskú špecialitu“. Keby sa do manažmentu a orgánov dosadzovali nezávislí odborníci, ktorí pod hrozbou diskreditácie a straty postu nemusia robiť ústupky straníckym tlakom a príkazom, hospodárenie strategických podnikov by určite vyzeralo inak (aj v predchádzajúcich volebných obdobiach). Stačí sa pozrieť na Francúzsko. Tam, podľa informácií, ktoré sme získali, manažment stále štátnych energetických gigantov si dá parlamentom schváliť dlhodobý hospodársky plán. A keď ho plní, personálne zmeny si nik z politikov ani len nedovolí naznačiť. Keďže privatizácia Slovenských elektrární je najtvrdším orieškom z privatizačného balíka strategických slovenských podnikov, nečudo, že preťahovanie času využívajú jej kritici. Tí tvrdia, že ak si kompetentní myslia, že na Slovensku neexistujú odborníci,

ktorí by vedeli

riadiť energetiku, tak nech ju predajú za korunu, aby nebolo potrebné nič investorovi vracať v podobe návratnosti investície. Čiže peniaze, ktoré podľa nich štát získa na predaji energetiky a dá do dôchodkovej reformy, druhým kanálom zoberie investor občanom a dôchodcom vo zvýšených cenách za elektrinu. Časť odborníkov z radov energetikov tiež upozorňuje, že privatizácia je výhodná iba v prípade, ak nový investor prinesie nové trhy. Pre energetiku to však nie je možné, pretože z neoficiálne zverejnených údajov vyplýva, že väčšina z potenciálnych záujemcov o Slovenské elektrárne bude mať prebytok energie a potrebuje nájsť nové trhy. Preto bolo chybou najskôr privatizovať distribučné podniky a potom výrobu. Najmä v čase, keď sa otvára trh s elektrickou energiou a riziko, že Slovensko sa môže časom stať závislé od dovozu, nie je vylúčené. Samozrejme, prípadná nesebestačnosť by sa veľmi rýchlo prejavila v raste cien. Aj keď rozbehnutý vlak privatizácie Slovenských elektrární už zrejme žiadna diskusia nezastaví, predsa len by sa nemalo sprivatizovať všetko a za každú cenu. Napokon túto myšlienku presadzuje aj nový minister hospodárstva Pavol Rusko. Ten dokonca tvrdí, že privatizácia má

zmysel iba vtedy,

keď naplní predstavy o rozvoji spoločnosti. Nemožno totiž zabúdať, že Slovenské elektrárne sa (nie vlastnou vinou) nachádzajú v zložitej situácii. Sú zaťažené obrovskými úvermi so štátnou zárukou a aj tzv. uviaznuté náklady sa vyčísľujú na sumu približne 40 - 50 mld. Sk. Presné čísla by sa mala verejnosť dozvedieť už o niekoľko dní. Komisia, ktorá vznikla z iniciatívy ministerstva hospodárstva, aby objektívne vyčíslila výšku uviaznutých nákladov Slovenských elektrární, práve v týchto dňoch končí svoju niekoľkomesačnú prácu. Zároveň minister hospodárstva avizuje, že vstup zahraničného investora do Slovenských elektrární by mal pomôcť doriešiť aj otázku dostavby tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach, ktoré predstavujú nemalú časť práve uviaznutých nákladov. Odstavením bohunickej jadrovej elektrárne V1, ako i zastaraných tepelných zdrojov (nebudú schopné splniť sprísnené limity pre vypúšťanie škodlivín do ovzdušia) prídu Slovenské elektrárne o významnú časť inštalovaného výkonu, ktorý bude treba nahradiť. Rozbeh viacerých investičných projektov na Slovensku však

jasne signalizuje,

že spotreba elektrickej energie bude stúpať. Celý proces privatizácie Slovenských elektrární však ovplyvní ešte jeden závažný faktor. A to novela zákona o privatizácii. Ak ju Národná rada SR schváli, potenciálnym investorom bude možné ponúknuť viac ako 49 % akcií. Podľa vyjadrenia P. Ruska pre potenciálnych záujemcov je privatizácia lukratívna vtedy, keď získajú majoritu. To znamená, keď o zúročení vložených prostriedkov môžu rozhodovať. Nie je teda zástancom toho, aby si štát ponechal 51 % akcií (ako tomu bolo v prípade Transpetrolu, rozvodných podnikov, SPP), keď je v skutočnosti len v úlohe štatistu, lebo manažérskych právomocí sa vzdal. Jednoducho je proti tomu, aby sa aj v prípade Slovenských elektrární bolo treba uchyľovať k zmluvám a podzmluvám v transakčných dokumentoch len preto, aby sa kamuflovalo, že štát predal len 49 % akcií. Navyše, ak aj spomínaná novela umožní doprivatizovať strategické podniky, veľké zisky z doprivatizácie nemožno očakávať, lebo v transakčných dokumentoch majú majitelia 49 % balíkov akcií už zakotvené predkupné právo. Iste, je zbytočné plakať nad rozliatym mliekom. No viacerí odborníci sa zhodujú v názore, že keby v uplynulom období bola politická vôľa a ponúkol sa potenciálnym investorom hneď

majoritný balík,

štát mohol získať oveľa viac. Pokiaľ ide o privatizáciu Slovenských elektrární, zatiaľ nie je ani uzavretá otázka, či sa budú privatizovať ako celok alebo jednotlivé zdroje. Ako jediný zatiaľ verejne preferuje privatizáciu Slovenských elektrární ako celku len český dominantný výrobca elektrickej energie - České energetické závody (ČEZ). Jeho vstup do tendra podporili aj viaceré slovenské podnikateľské združenia. Bývalý generálny riaditeľ Vincent Pillár dokonca prišiel s návrhom privatizovať Slovenské elektrárne a ČEZ spoločne, lebo sa budovali ako jeden funkčný celok, čo by iste vedeli oceniť potenciálni investori. Jeho podnet podporila začiatkom tohto roka aj AZZZ. A to aj z toho dôvodu, že prepojenie energetiky SR a ČR môže podľa ich prepočtov priniesť zníženie cien elektrickej energie až o 20 %. Z neoficiálnych zdrojov vyplýva, že okrem pôvodných záujemcov (nemecký E.ON, francúzska Electricité de France, belgický Electrabel, taliansky Enel...) by po opätovnom otvorení tendra mohol počet uchádzačov stúpnuť minimálne na desať. Krok k úspešnosti a transparentnosti procesu predstavuje aj zriadenie

ďalšej komisie

pre privatizáciu Slovenských elektrární podobne, ako tomu bolo v prípade privatizácie SPP. A tak okrem koordinačnej komisie bude pracovať aj odborná komisia, kde budú aj zástupcovia ÚRSO, Slovenských elektrární, Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, ministerstva hospodárstva... Vzhľadom na skutočnosť, že konečné rozhodnutie o privatizácii bude mať vplyv na celé hospodárstvo Slovenských elektrární, naozaj netreba celú ich privatizáciu uponáhľať. Postupujme podobne ako postupujú v susednom Česku. Dokonca tam tender pred finále jednoducho zastavili, keď predložené ponuky a dohodnuté podmienky nesplnili očakávania. V cene aj prínosoch z tohto strategického kroku pre ČEZ i celú českú ekonomiku. Mimochodom, v Česku ani pri predaji ČEZ (za 68 % akcií očakávali 200 mld. CZK), ani pri predaji Transgazu neponúkali minoritný balík...

Zdena Rabayová