Pokus o skrotenie neistých časov

Ekonomická súčasnosť je plná rizík a neistoty. Balansovanie najväčších ekonomík nad priepasťou recesie už nejaký ten čas sprevádza kolísanie akcií na svetových burzách a neistý vývoj na devízových trhoch. Ekonómi a analytici sa pri svojich predpovediach nemôžu spoliehať na makroekonomické údaje a dáta, ktoré pravidelne chrlia štatistické úrady, ministerstvá, či centrálne banky. Jednoducho žijeme v neistých časoch, ktoré si vyžadujú nové riešenia. Aj preto tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu získali Američan Robert F. Engle a Brit Clive W. J. Granger za svoje práce v oblasti ekonomickej štatistiky, v ktorých sa pokúsili „skrotiť“ neisté časy.

Pochopenie náhodného kolísania v čase (volatilita) na finančných trhoch je obzvlášť dôležité, pretože pomáha určovať hodnotu finančných nástrojov, ako sú akcie či opcie. Volatilita vo finančnom svete môže výrazne zmeniť kapitálové toky na devízovom alebo akciovom trhu a vlastne ohroziť celkovú ekonomickú situáciu danej krajiny. Turbulentné obdobia striedajú tie pokojné a tento stav komplikuje analytikom prognózovanie budúceho vývoja. Isté riešenie objavil americký profesor na New York University Robert F. Engle. Ten začiatkom 80-tych rokov prichádza z modelom (nazvaným ARCH), ktorý sa dokáže popasovať s problémom striedania viac a menej volatilných období. Engle svoj model prvýkrát použil pri štúdiu inflácie. O niekoľko rokov sa ARCH stal významným pomocníkom analytikov a ekonómov vo finančnom sektore, kde im pomáha lepšie analyzovať portfóliové investície a cenu opcií.

Clive W. J. Granger, profesor ekonómie na University of California, sa pokúsil rozlúsknuť jeden ekonomicko-štatistický problém. Granger zistil, že na analýzu ekonomických veličín nemôžu byť použité rovnaké štatistické postupy. Niektoré dáta sú ovplyvňované okolnosťami len z dlhodobejšieho hľadiska (hrubý domáci produkt) a niektoré reagujú na vonkajšie podnety okamžite (devízový kurz). Problém nastáva vtedy, ak treba spolu analyzovať údaje z týchto rozdielnych skupín. Rovnaké štatistické analýzy použité pri oboch skupinách makroekonomických ukazovateľov by mohli viesť k zavádzajúcim výstupom. A od tých je len na skok k zlým ekonomickým rozhodnutiam. Jeho prínosom bolo objavenie špecifického postupu, ktorý prináša štatisticky správne výsledky.

Eagle a Granger si vďaka minulotýždňovému udeleniu Nobelovej ceny rozdelia rovnakým dielom prémiu v hodnote 10 mil. švédskych korún (35,6 mil. Sk). Rovnakú sumu pred nimi získali aj Milton Friedman, Jospeh Stiglitz, Paul Samuelson alebo Robert Mundell. Nadácia, ktorú v roku 1900 založil Alfred Nobel, udeľuje päť ocenení: cenu za mier, medicínu, fyziku, chémiu a literatúru. Cenu za ekonómiu nedotuje priamo Nobelova nadácia, ale švédska centrálna banka Riksbank a udeľuje sa od roku 1968. Oficiálny názov ocenenia je Cena Riksbank v ekonomických vedách na pamiatku Alfreda Nobela.

Marcel Laznia