TOTALITNÝ ROŽOK ZA 25 HAL. DEMOKRATICKÝ 48x DRAHŠÍ?

Náš titulok je isto trochu zavádzajúci, lebo aj platy v minulom režime boli podstatne nižšie, takže úmerne k ním boli aj ceny - predovšetkým potravín, ktoré boli naozaj lacné. Analytici však upokojujú občanov, že sa nemusia báť priveľkých cenových šokov po našom vstupe do únie. Podmienkou vstupu do Európskej únie je, že cenová hladina, teda ceny za potraviny, bývanie, služby, spotrebný tovar, by mali predstavovať minimálne 75 percent cenovej hladiny členských krajín EÚ. Z jednoduchého prepočtu vyplýva, že rožok by potom mohol v SR stáť aj viac ako 12 korún, nájomné by dosiahlo 15 000 Sk, návšteva kaderníka by stála asi 1800 a pivo v samoobsluhe viac ako 40 korún. Čaká nás teda po prijatí do EÚ cenový šok? Podľa názoru analytikov nám nič také nehrozí. A to aj napriek tomu, že cenová hladina je v súčasnosti približne na úrovni 45 percent priemeru krajín EÚ. Aj keď sa to nezdá, ceny spotrebného tovaru sú prakticky vyrovnané. Problém je v cenách zdravotníctva, nájomného, školstva, potravín, ale aj v reštauráciách. Podmienkou toho, aby sme sa skutočne nedostali do cenového šoku, je, že sa musia začať najskôr meniť iné ukazovatele, a to hlavne produktivita práce. Tá je v SR totiž v porovnaní s krajinami EÚ ledva polovičná, v porovnaní s produktivitou v Nemecku dokonca len 32-percentná. Ak sa zvýši produktivita, zvýšia sa následne mzdy, vzrastie dopyt po tovare. Ten zvýši jeho ceny. Súčasne sa však výška miezd premietne do nákladov nielen tovaru, ale aj služieb - zvýšia sa platy zdravotníkov, lekárov, vodičov, učiteľov atď. Produktivita teda tlačí sprostredkovane na ceny dvoma smermi - dopytovo a nákladovo. Cenová hladina je tak odrazom vývoja ekonomiky.

Aby vstup do EÚ nebol bolestný, je podľa analytikov nevyhnutné zvyšovanie produktivity slovenského hospodárstva rýchlejším tempom ako v krajinách EÚ. Rýchlejšie budú rásť mzdy a ceny sa postupne budú približovať európskej úrovni, bez cenových šokov. Ceny služieb, kde je v porovnaní s krajinami EÚ skutočne najväčší rozdiel, budú narastať, ale vždy v určitej závislosti od raste produktivity a teda miezd. Otázkou však je, čo sa stane, keď produktivita a mzdy Slovákov nebudú vzrastať potrebným tempom a na ceny v EÚ nebudú stačiť. Možno potom očakávať, že cenová úroveň na Slovensku bude jednoducho nižšia bez toho, aby to ohrozilo vstup Česka do EÚ? Analytici však v tejto súvislosti upozorňujú na skutočnosť, že rozdiely v cenách služieb existujú aj dnes medzi jednotlivými krajinami EÚ a sú veľké.

Postupné približovanie cien služieb už sústavne prebieha. Regulované ceny nájomného, plynu, elektrickej energie sú postupne uvoľňované práve s ohľadom na príjmy a schopnosť ich platenia. Tak sa postupne v horizonte piatich rokov približujú nie plnej výške platnej napríklad vo Francúzsku, ale prijateľným reláciám vo vzťahu k ostatným cenám platným v krajinách EÚ.

Eleonóra Bujačková