Recept na škrty v rozpočte

Bez národohospodárskej stratégie nemožno riadiť štát

Do dvoch dní po schválení národohospodárskej stratégie predložíme návrhy, v ktorých položkách je možné znížiť výdavky štátneho rozpočtu, povedal po rokovaní pondelkovej Rady hospodárskej a sociálnej dohody (RHSD) jej podpredseda, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Jozef Kollár. Zamestnávatelia vyčítajú návrhu rozpočtu na rok 2004, že je vysokodeficitný. „Treba robiť kroky na znižovanie výdavkov,“ tvrdí J. Kollár. „A ak sa nás vláda pýta, kde na to vziať, dáme návrhy. Vieme povedať, kde sú výdavky predimenzované a kde úplne zbytočné.“ To je, pravda, podľa neho možné iba na základe jasnej národohospodárskej stratégie. Tú sľuboval predchádzajúci minister hospodárstva do konca augusta, prípadne začiatku septembra, ale doteraz nie je hotová. Podľa kuloárnych informácií niektorí členovia vlády nemajú záujem o finalizáciu tohto dokumentu. Odvolávajú sa na existujúce priority vlády, čo by vraj malo stačiť. Pritom národohospodárska stratégia chýba Slovensku už veľa rokov. „Nemožno ju porovnávať s programovým vyhlásením vlády,“ zdôrazňuje J. Kollár. To sa mení každé štyri roky s nástupom nového kabinetu a jeho prioritami. Národohospodárska stratégia by však mala utvárať rámec pre vládny program, aby sa spoločnosť vyvíjala a aby

činnosti vlád

na seba nadväzovali. „Národohospodárska stratégia nie je národohospodárska politika, ani hospodárska alebo priemyselná politika,“ prízvukuje J. Kollár. „Táto stratégia má hovoriť, čo treba dnes urobiť v našom štáte, aby bol prosperujúci, a čo treba urobiť v horizonte desiatich rokov.“ Zamestnávatelia podmieňujú národohospodárskou stratégiou nielen svoju podporu štátnemu rozpočtu, ale aj podporu v otázkach doprivatizácie strategických podnikov. „Lenže je ťažké plniť národohospodársku stratégiu, keď sa predáva podnik za podnikom, ktoré majú prispievať do štátnej pokladnice, no o dividendách pre štát rozhoduje ten, kto riadi podnik,“ hovorí viceprezident AZZZ. „A ak majú ešte aj daňové prázdniny, z čoho sa naplní štátny rozpočet?“ Zástupcovia zamestnávateľov na tripartite, ktorá sa na budúcoročnom rozpočte opäť nedohodla, presadzovali názor, že je potrebné zvýšiť prostriedky na výskum a vedu. Avšak na tú vedu a ten výskum, ktoré majú

konkrétne výstupy

a niečo prinášajú. Zastávajú názor, že pre niektoré druhy spoločenských vied nie sú potrebné špecializované inštitúcie v podobe ústavov akadémie vied a napríklad historický či štátoprávny výskum sa dá robiť aj na fakultách vysokých škôl. Podobné je to aj so správou vecí verejných: „Je veľa úradov, veľa ministerstiev, veľa výdavkov v štátnom rozpočte, ktoré by sa dali ušetriť.“ Čo sa týka národohospodárskej stratégie, o tej sa vie, že sa pripravuje, avšak zamestnávatelia nemajú informácie o tom, aké sú jej kontúry, aj keď sa niektorí na tvorbe jednotlivých jej častí zúčastňujú. Viceprezident AZZZ nepredpokladá, že vláda predloží tento dokument ešte v tomto roku na rokovanie RHSD a po dosiahnutí konsenzu do parlamentu. Svoj názor opiera o praktickú skúsenosť. Veď do mája mala byť predložená na rokovanie tripartity novela zákona o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO): „Máme október, no stále nič. Podniky už robia svoje plány na rok 2004, ako aj plány exportu. Čoho sa máme pridržiavať? Aké budú ceny energií? Ak ÚRSO reguluje spotrebiteľov a nie dodávateľov, tak to nie je v poriadku.“ J. Kollár upozorňuje, že ÚRSO už ohlásil

nižší nárast cien

energií na rok 2004, ako bolo pôvodne uvedené. „Asi je už známa predikcia zisku týchto podnikov na rok 2003. Všetko však už malo byť jasné, firmy mali vedieť, s akými cenami energií sa bude v nasledujúcom roku pracovať, ktoré prevádzky sú schopné udržať, aké produkty vyrábať a vyvážať. Zatiaľ nič nevieme.“ V otázke národohospodárskej stratégie požaduje J. Kollár dosiahnutie konsenzu koalície a opozície, lebo ako zdôraznil: „Národohospodárska stratégia je vážnejšia záležitosť ako niektoré ciele politických strán.“

Zuzana Krútka

Vladimír Turanský