Úrady sa učia od priemyslu

Verejná správa musí byť efektívna a správať sa podnikateľsky

Pružnejšie a kvalitnejšie medzirezortné pripomienkovanie zákonov, zlepšená tvorba legislatívy, okamžitá reakcia na zmeny - to je len niekoľko prínosov, ktoré predpokladá zavedenie systému CAF (Common Assessement Framework - Spoločný systém hodnotenia kvality). Ten špeciálne vyvinuli na hodnotenie a zlepšovanie procesov vo verejnej správe a po úspešnom uplatnení západne od našich hraníc dnes prebieha jeho skúšobný projekt v ôsmich ústredných úradoch štátnej správy Slovenskej republiky. Nie je to, samozrejme, jednoduché, veď aj pre priemyselné firmy boli začiatky aplikácie modelov výnimočnosti alebo noriem ISO náročným „sústom“, no dnes je už ich uplatňovanie štandardom. „To, čo sa v západnej Európe osvedčilo v priemysle, sa celkom prirodzene a automaticky preberá do štátnej správy,“ povedal pre Hospodársky denník Ing. Dušan Plichta, ktorý sa zaoberá systémami manažérstva kvality a pôsobí ako konzultant za Slovenskú spoločnosť kvality (SSK) pri zavádzaní CAF. Postup z výrobnej sféry do verejnej správy má podľa neho svoju logiku. Súkromný podnikateľ musí maximálne optimalizovať činnosť svojej firmy a jej procesy, kým štátna správa je menej náchylná na zmenu. Aj pre ňu však platí, že musí byť efektívna a správať sa podnikateľsky. Voči občanovi sa musí správať rovnako ako podnikateľ voči svojim klientom, ktorí kupujú jeho výrobky.

Jednou z najdôležitejších oblastí, ktorú treba zlepšiť, je komunikácia medzi jednotlivými úradmi a ministerstvami. Podľa D. Plichtu je potrebné klásť dôraz na neformálnu komunikáciu - zaručuje lepšie a rýchlejšie riešenie problémov. CAF sa podobne ako model výnimočnosti EFQM zameriava na procesy a ich zlepšovanie. Neskrýva pritom presvedčenie, že CAF vyhovuje potrebám obyvateľstva, a preto je potrebné prispôsobiť organizáciu tak, aby vyhovovala kritériám CAF. Tie sú podobné ako predpoklady na fungovanie efektívnych procesov v medzinárodných korporáciách. Dôležité je, podobne ako pri modeli výnimočnosti EFQM, samohodnotenie. Počas neho manažéri odhalia, čo treba zlepšiť. Ing. D. Plichta odmieta myšlienku, že by CAF mal byť nástrojom na zredukovanie počtu pracovných miest v štátnej správe. Zdôrazňuje hlavne optimalizáciu prebiehajúcich procesov a presunutie ľudí tam, kde budú lepšie využití. Napriek tomu sa možno domnievať, že využitie výsledkov samohodnotenia by sa malo dať využiť aj pri reforme verejnej správy. A to sa určite netýka len ministerstiev a ďalších orgánov štátnej správy. „Samospráva bude takisto pod veľkým tlakom, aby optimalizovala svoje procesy,“ domnieva sa konzultant Slovenskej spoločnosti kvality. CAF je podľa neho čosi ako partitúra pre orchester, ktorým je verejná správa. Ak však každý z členov orchestra hrá, ako mu najlepšie padne, výsledkom ťažko môže byť dobrá hudba. Ak však hrajú podľa tých istých nôt, výsledok je dobrý. „Nie je to pritom striktný systém so železnými mantinelmi,“ dodáva D. Plichta. Ponecháva dostatok priestoru na sebarealizáciu a tvorivosť. Určite, dôležité sú aj vzťahy v pracovných tímoch, otázka prestíže a vodcovstva. Na čele tímu musí stáť dobrý vodca. Ako ho však spoznať? „Dobrý vodca je ten, ktorý sa spýta podriadeného: Čo pre teba môžem urobiť, aby si ty svoju prácu robil lepšie a kvalifikovanejšie?“ predostiera nám D. Plichta jednu zo základných premís a dopĺňa: „Dobrý vodca vytvára podmienky. Neriadi direktívne. Má dobrý odhad na príležitosti - a CAF je príležitosť.“

Nemôžeme obísť ani fakt, že všetko, aj zavádzanie CAF, stojí peniaze. „Sú to však účelne vynaložené peniaze. Bude menej sťažností od obyvateľstva, lepšia koordinácia, menej stresu, menej nevraživých reakcií medzi útvarmi, medzi ministerstvami, menej vnútorného boja,“ je presvedčený D. Plichta. „Treba presne definovať, čo nám to má priniesť a strážiť výsledky. Potom si budeme môcť povedať, že sme tie peniaze investovali užitočne.“

Zuzana Krútka