Rozmanitosť štrajku

Štrajk je forma boja zamestnancov za svoje požiadavky prerušením práce. V realite môže mať omnoho rozmanitejšie podoby, ako by sa to dalo predpokladať na základe suchej definície. Rozdiely badať z hľadiska cieľov, dĺžky prerušenia práce, adresáta či odvetných opatrení.

Zoberme si len niekoľko príkladov z posledných dní. Piloti a stevardi leteckej spoločnosti Austrian Airlines požadujú štandardné platové podmienky pre všetkých zamestnancov prepravcu Austrian, ale aj pre ich nižšie oceňovaných kolegov v dcérskych spoločnostiach Lauda Air a Austrian Arrows. Podobné požiadavky mali aj talianski železničiari počas 24-hodinového sobotňajšieho štrajku. Kalifornia je už o inom. Približne 70 000 zamestnancov tamojších maloobchodov štrajkuje na protest proti plánovanému zníženiu príspevkov zamestnávateľov na zdravotné poistenie zamestnancov. To je však ešte nič v porovnaní s Nigériou, kde prepukol generálny štrajk proti zvýšeniu cien ropy. No a úplne kuriózna situácia nastala v Bolívii. Tamojším občanom sa nepáči export plynu do USA a Mexika. A už vôbec neznesú myšlienku, že na bolívijskom plyne zarobí ako tranzitná krajina nenávidené Čile. A tak protestujú, aj tým, že nepracujú.

Časť spomínaných protestných akcií je zameraných proti zamestnávateľom, no časť má protivládny charakter (o tom vieme svoje aj tu na Slovensku). V niektorých prípadoch ide len o krátke výstražné akcie, v ďalších o časovo nelimitované akcie. No a zaujímavé sú aj reakcie na štrajk. Zatiaľ čo vedenie Austria Airlines považuje formu protestu svojich zamestnancov za nelegálnu a odborom sa vyhráža súdom, v nešťastnej Bolívii zasahovala armáda, no vláda nakoniec aj tak musela zastaviť export plynu.

Zaujímavé však je, že napriek toľkej rôznorodosti sa dnes, teda v časoch šprintujúcej globalizácie, zo štrajkov vytráca nadnárodný prvok. Ten bol v minulosti mimoriadne populárny, zakladal si na ňom napríklad Karol Marx: „Jednou z najbežnejších foriem hnutia za emancipáciu je štrajk. Niekedy, keď štrajk prepukol v jednej krajine, potlačili ho importom robotníkov z druhej. Internacionále sa takmer podarilo zastaviť túto prax. Dostáva informácie o pripravovaných štrajkoch a rozširuje ich svojim členom, ktorí hneď vidia, že voľné pracovné miesto v bojovej oblasti musí byť pre nich zakázanou zónou. Pánom tak nezostáva nič iné, len vyjednávať so svojimi ľuďmi.“

(by)