V hre sú peniaze

Na Slovensku ešte len pomaly utíchajú problémy súvisiace s výškou povinnej ponuky spoločnosti MOL za akcie Slovnaftu a už sa rozbieha nová podobná kauza. Tak, ako sa to často stáva, aj v nej hrajú dominantnú úlohu peniaze. Konkrétne ide o cenu, ktorú bude musieť ponúknuť finančná spoločnosť Penta Investments Limited za akcie ZSNP Žiar nad Hronom.

V októbri minulého roka získala Žiarska finančná spoločnosť (ŽFS) 73,86-percentný balík akcií ZSNP. Spoločnosť následne uzatvorila dohodu o spolupráci s Pentou, ktorá sa mala výraznou mierou podieľať na financovaní žiarskej hlinikárne. Začiatky súčasného sporu sa datujú od valného zhromaždenia ZSNP, ktoré sa uskutočnilo 9. júla tohto roka. Na ňom bolo okrem iného odsúhlasené zníženie základného imania hlinikárne z 5,8 mld. Sk na 1,2 mld. Sk.

Žaloba na ZSNP

Niekoľko minoritných akcionárov ZSNP však následne podalo žalobu, v ktorej žiadajú, aby bolo spomínané valné zhromaždenie vyhlásené za neplatné. Jadro problému spočíva v tom, že v čase jeho konania ešte nebolo k dispozícii právoplatné rozhodnutie Protimonopolného úradu o koncentrácii a ŽFS tak podľa žalobcov ešte nemohla vykonávať svoje hlasovacie právo. Ten síce so vstupom ŽFS do ZSNP súhlasil, ale až o 9 dní neskôr.

Rozhodnutie súdu bude kľúčové, pretože môže mať vplyv na cenu, ktorú dostanú minoritní vlastníci za akcie ZSNP. Keďže Žiarska finančná spoločnosť nebola schopná splácať záväzky, Penta v rámci vyrovnania získala v júli viac ako 40-percentný balík ZSNP. Finančná spoločnosť následne vyhlásila povinnú ponuku na zvyšné akcie hlinikárni pri cene 119 Sk/kus. Minimálna výška ponúkanej ceny však podľa zákona závisí od výšky čistého obchodného imania a šesťmesačného váženého priemeru akcií na burze. V prípade, že by teda bolo zníženie imania vyhlásené za neplatné, povinná ponuka by musela byť vyššia.

Žaloba sa týka ŽFS za neoprávnený výkon hlasovacích práv, ako aj Penty za vyhlásenie povinnej ponuky v nedostatočnej výške. Obvinená je aj samotná spoločnosť ZSNP. Bratislavský krajský súd síce vo veci zatiaľ nerozhodol, vydal však predbežné opatrenie, ktorým až do vynesenia verdiktu zastavil obchodovanie so ZSNP na burze. Hlinikáreň zároveň dovtedy nemôže zaradiť ako bod programu schválenie alebo prerokovanie účtovnej závierky. Penta s predbežným nariadením nesúhlasí a odvolala sa na Najvyšší súd. Podľa člena predstavenstva ZSNP za Pentu Jozefa Špirka má opatrenie negatívny dosah na dodávateľsko-odberateľské vzťahy, keďže zneisťuje obchodných partnerov ZSNP. Malí akcionári okrem toho nemôžu nakladať so svojím majetkom.

119 alebo 327 Sk?

Predstavitelia Penty potvrdili, že v čase konania valného zhromaždenia ešte rozhodnutie Protimonopolného úradu nebolo známe, bránia sa však tým, že pre výšku povinnej ponuky je smerodajná iba účtovná závierka a správa audítora. Ak by teda aj súd rozhodol, že závery valného zhromaždenia nie sú platné, na výšku ponúkanej ceny by to podľa Penty nemalo vplyv.

Naopak, právny zástupca druhej strany Peter Vrábel na včerajšej tlačovej konferencii povedal, že aby bola účtovná závierka platná, je potrebné aj schválenie valného zhromaždenia. To znamená, že na určenie výšky povinnej ponuky by mala byť smerodajná závierka ešte z roku 2001, ale cena, ktorú by Penta ponúkla za účastiny ZSNP, by nebola 119 Sk, ale najmenej 327 Sk. Získali by teda na tom aj ostatní malí akcionári.

Predstavitelia Penty už deň pred konaním tlačovej konferencie avizovali, že na jej organizátorov plánujú podať žalobu za poškodzovanie dobrého mena, čoho sa mali dopustiť tým, že si témou stretnutia zvolili názov: Penta porušila zákon v ZSNP. V prípade žalôb tohto typu musia podľa právnej zástupkyne Penty Aleny Vyskočilovej pravdivosť tvrdenia dokazovať organizátori konferencie. Penta chce požadovať materiálne aj nemateriálne odškodnenie.

Michal Mušák