ČÍNSKA DIERA DO NEBA

Pre čínsky vesmírny program doslova a do písmena platí, že radšej neskoro ako nikdy. Po štyroch desaťročiach od prvých kozmických úspechov ZSSR a USA sa včera Čínska ľudová republika stala treťou krajinou sveta, ktorá vlastnými silami úspešne vyslala do vesmíru svojho astronauta. Vlastne taikonauta, ako mu hovoria Číňania, presnejšie jü-chang-jüan (cestovateľ vesmírom). Pekingu síce nevyšiel pôvodný scenár, podľa ktorého sa taikonaut mal dostať nad povrch Zeme už v roku 1999, počas osláv 50-ročnice založenia Čínskej ľudovej republiky, čo znamená, že pragmatizmus zrejme spojený s ekonomickými reáliami zvíťazil. Novým hrdinom Číny sa spomedzi štrnástich „finalistov“ na nadorbitálny let stal 38-ročný Jang Li-wej, letecký pilot a podplukovník Ľudovej oslobodzovacej armády. Do nebeských výšav sa vzniesol včera z kozmodrómu Ťiou-čchuan v púšti Gobi o 6.15 hod. miestneho času (0.15 h SELČ) v rakete Čchang-čeng (Dlhý pochod), ktorá niesla modul s názvom Šen-čou 5 (Nebeská loď), dlhý 8,86 metra, s hmotnosťou 7790 kg. Jeho 21-hodinový pobyt vo vesmíre bol naplánovaný na štrnásťnásobné obletenie Zeme. Podľa jeho prvých slov sa v mimozemskom priestore cítil dobre a nemal zdravotné problémy. Jeho návrat na Zem bol naplánovaný po polnoci nášho času v púšti regiónu Vnútorné Mongolsko.

Čínske „dobytie vesmíru“ znásobilo vo svete prestíž tejto najľudnatejšej krajiny. Čína po včerajšku už nie je len krajina s dynamickou ekonomikou a so silnou armádou, ale aj relevantnou vesmírnou mocnosťou. Peking síce oficiálne tvrdí, že má záujem o mierový výskum vesmíru, avšak kozmický výskum má pod palcom armáda a pri jej kapacite vykonávať nadorbitálne lety sa Čína v budúcnosti môže stať ešte silnejšou a dokonca novou globálnou hrozbou. Tohto aspektu čínskeho vkročenia do vesmíru sa obáva najmä Taiwan, odpadlícka čínska provincia, podľa jeho expertov všetko, čo Čína robí, robí pre posilnenie vlastnej obrany. Pri včerajšej záplave gratulácií do Pekingu (Rusko, Japonsko, NASA, Pentagón, Európska vesmírna agentúra - ESA atď.) nechýbali ani pozdravy z Japonska a Indie, je však otázne, nakoľko boli srdečné. Japonci totiž vnímajú ako prehru skutočnosť, že aj napriek tomu, že dlhé roky tvrdo pracovali na vlastnom vesmírnom programe, predtým zaostávajúci Číňania ich dokázali technologicky predbehnúť. Niet divu, že včera v Tokiu odzneli hlasy, že Japonsko nebude za Čínou dlho zaostávať. Čínsky úspech na druhej strane je silnou motiváciou aj pre Indiu, ktorá len prednedávnom ohlásila svoj zámer vyslať do vesmíru svojich kozmonautov. Ako vidieť, čínske siahanie na hviezdy sa stáva silnou motiváciou pre iné krajiny - otázka je, kedy sa ozve napríklad Brazília -, čo vesmírnemu bádaniu ako-takému môže iba prospieť. Podľa japonskej vesmírnej agentúry JAXA čínsky úspech môže v ovzduší zdravého rivalstva (nie vojnového) v konečnom dôsledku priniesť osoh kozmickej technológii na celom svete.

Vzdávajúc hold Pekingu svet nepriamo chváli aj Rusko, lebo nie je žiadnym tajomstvom, že bez ruských skúseností a ruskej pomoci by Číňania do vesmíru „dieru neurobili“. Vo svojom včerajšom posolstve to pripomenula aj prvá žena vo vesmíre, ruská kozmonautka Valentina Tereškovová, keď vyzdvihla odhodlanosť Číny pridať sa k „malému klubu vesmírnych štátov“, ale na margo historického úspechu Číny uviedla, že Pekingu by sa to samotnému nepodarilo dosiahnuť, nebyť pomoci Moskvy. Výcvik čínskych kozmonautov prebiehal vo Hviezdnom mestečku pri Moskve, kde kandidáti na taikonauta trávili dlhé mesiace tvrdým fyzickým tréningom. V ruskom výcvikovom stredisku Číňania trénovali odolnosť tela na vysoké teploty, na tlak gravitačného pôsobenia pri štarte a pristávaní, ako aj beztiažový stav a hustnutie krvi v stave nulovej gravitácie. Okrem toho Nebeská loď je iba zlepšením prototypu ruského trojmiestneho modulu Sojuz. Peking však trvá na svojom, čiže všetko, čo vyšle do vesmíru je a bude „made in China“. Naproti tomu poslanci ruskej Štátnej dumy včera tiež nezabudli poznamenať, že „k obrovskému úspechu Číny výrazne prispeli prípravnými prácami sovietski experti“. Nakoniec nikto nepoprie skutočnosť, že už koncom päťdesiatych rokov Sovietsky zväz poskytol Číne balistické rakety stredného doletu na štúdium ich technológie a ani to, že hlavný konštruktér Čchi Fa-žen získal svoje vedomosti takisto v Rusku.

Obyvatelia Číny, hoci nedostali šancu vidieť historický let v priamom prenose, boli podľa spravodajských agentúr nesmierne hrdí na svoj úspech. Vlnu kritických hlasov, že tento program je pre krajinu príliš nákladný, včera určite nebolo počuť. Nakoniec sa vlastne ani nevie, koľko toto „dobrodružstvo“ stálo. Iba vývoj modulu Šen-čou vraj stál štátnu pokladnicu okolo 2,3 miliardy USD a podľa zahraničných expertov vesmírny program môže stáť Čínu ročne najmenej miliardu USD.

Iaromír Novák

-raster-

Jang pochádza z robotníckej rodiny v provincii Liao-ning na priemyselnom severovýchode Číny. Jeho matka bola učiteľkou, otec účtovníkom. Do armády vstúpil v 18 rokoch a absolvoval 8. leteckú akadémiu. V roku 1998 nastúpil do vesmírneho programu. V ňom pracuje aj jeho manželka Čang Jü-mej, s ktorou majú osemročného syna. Hoci mal v škole priemerné známky, exceloval vo vedných odboroch. Venoval sa športu, najradšej mal plávanie a korčuľovanie. Naposledy bol doma v roku 2001. Jeho mesačný plat predstavuje 10 000 jüanov (asi 1200 USD), čo je menej, ako majú civilní piloti. Jang má za sebou 1350 nalietaných hodín a na let do vesmíru sa pripravoval 10 rokov.

(TASR)