Majetky námietkou

Malé, vzdorovité kniežatstvo...

Za vydieranie označil včera český denník Právo postup Lichtenštajnska, ktoré kvôli majetkovým nárokom odmietlo podpísať dohodu o rozšírení Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). V spore medzi Českou republikou a malým kniežatstvom medzi Rakúskom, Švajčiarskom (na niektorých mapách ani nie je zakreslené!), ide o majetok v hodnote stoviek miliónov eur. Majetok Lichtenštajnovcov na území bývalého Československa bol vyvlastnený pozemkovou reformou v roku 1919 a zvyšok po druhej svetovej vojne po vydaní Benešových dekrétov, keďže sa Lichtenštajnovci podľa súdov československých úradov prihlásili k nemeckej národnosti. Lichtenštajnsko však tvrdí, že ich krajina bola počas vojny neutrálnou, a preto o majetky prišla neprávom. Lichtenštajnsko žiada zo strany SR iba uznanie od jeho vzniku v roku 1866 (a nie od roku 1993, ako ponúka ČR) a od ČR aj vyrovnanie za majetky vyvlastnené na základe dekrétov, keďže v optike Vaduzu postihnutými osobami neboli Nemci (aj napriek nemeckej národnosti), ale občania Lichtenštajnska. V prípade SR ide o nepatrný majetok, v prípade ČR však ide o pozemky s rozlohou asi 1600 km2, ktorých hodnota predstavuje jednu miliardu USD, ďalej o hrady, zámky, továrne a ďalšie nehnuteľnosti v hodnote okolo 100 miliónov eur.

Lichtenštajnský knieža Hans Adam II. vedie kvôli bývalým panstvám svojho rodu v českých krajoch už dlhoročný spor. Lichtenštajnovci kedysi patrili k najbohatším šľachtickým rodom, s mnohými sídlami a zámkami na území ČR. Pre tento spor neboli medzi kniežatstvom a ČR nadviazané diplomatické vzťahy. Lichtenštajnská vláda dokonca ako jediná neuznala ani samostatnú Českú republiku.

Malé kniežatstvo (33 145 obyvateľov podľa údajov z júla tohto roka) nie je členom Európskej únie, tam sa teda nemohlo „pomstiť“ Prahe a robiť prieky jej integračným ambíciám, počkalo si však na správny moment, ktorým sa stalo utorkové podpisovanie dohody o rozšírení EHP. Pripomíname, že Európsky hospodársky priestor je zložený z 15 členov EÚ a ďalších štátov z Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré do EÚ nepatria: Island, Lichtenštajnsko a Nórsko. Zatrucovanie zo strany kniežatstva, ktorému prekáža, že ho Praha a Bratislava neuznávajú od jeho vzniku (ak tak urobia, tak obyvatelia kniežatstva by mohli od SR a ČR žiadať vrátenie majetkov) zatiaľ znamená, že Dohodu o rozšírení EHP, ktorú už podpísalo všetkých 25 súčasných a budúcich členov únie, zatiaľ nepodpísalo práve Lichtenštajnsko. Zo solidarity k svojmu partnerovi v EZVO nakoniec svoj podpis odmietlo pripojiť aj Nórsko a Island. Trojica štátov môže svoj podpis pod dohodu o rozšírení EHP kedykoľvek pripojiť. Dovtedy sa však nezačne s procesom ratifikácie dohody v 28 krajinách a podľa všetkého termín rozšírenia EHP stanovený na 1. mája 2004 (zároveň s rozšírením EÚ) je ohrozený. Premietnuté do reálnych čísel SR sa nemusí na budúci rok tešiť z finančného príspevku vo výške 14 miliónov eur, ktorý je pre nás ročne stanovený.

Iaromír Novák