Ekológia nie je filantropiou

Ekologizácia výroby podmienkou konkurencieschopnosti

„Nie všetko je v absolútnom súlade medzi rezortom životného prostredia a podnikateľskou sférou, ale dôležité je, že je tu z oboch strán snaha diskutovať a hľadať kompromis,“ zdôraznil minister životného prostredia László Miklós na slávnostnom zhromaždení pri príležitosti 10. výročia založenia Asociácie priemyselnej ekológie na Slovensku. Vo svojom prejave zdôraznil, že myšlienky trvalo udržateľného rozvoja sa dajú v praxi presadiť nielen príkazmi, zákazmi či sankciami za znečisťovanie, ale čoraz väčší priestor zohrávajú dobrovoľné nástroje. K nim patrí aj vytváranie partnerského vzťahu medzi orgánmi štátnej správy, samosprávy či mimovládnymi organizáciami. No a doterajšie aktivity ASPEK potvrdzujú, že práve táto cesta vedie k úspechu. Veď zastrešuje záujmy podnikateľskej obce v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Zároveň tvorí potrebný medzičlánok, ktorý na základe vzájomnej komunikácie prenáša informácie od štátnych orgánov a inštitúcií k podnikovej sfére. Okrem iného sa podieľa aj na pripomienkovaní pripravovanej environmentálnej legislatívy. Preto nás zaujímalo, či podniky v SR sú schopné splniť všetky podmienky, ktoré súvisia s prevzatím smerníc EÚ do viacerých nových zákonov. Z odpovedí predstaviteľov ASPEK vyplynulo, že väčšie, silnejšie podniky

nebudú mať

so splnením prísnejších noriem problém. Pri vyjednávaní prechodných období mohli podnikateľské subjekty vychádzať zo svojich reálnych možností. A väčšina tak aj urobila. Horšie na tom budú malé a stredné podniky, ako aj firmy, ktoré sa budú musieť vyrovnať so starými ekologickými dlhmi. „Doba dospela do štádia, že financovanie ekologických aktivít nie je filantropiou, ale nevyhnutnosťou. Inak akákoľvek spoločnosť ťažko uspeje v konkurenčnom boji,“ zdôraznil prezident ASPEK a generálny riaditeľ Kappa Štúrovo Ľuboš Lopatka. Aj keď oficiálne údaje hovoria o tom, že priblíženie sa slovenskej environmentálnej legislatívy k legislatíve EÚ si v praxi do roku 2035 vyžiada vyše 400 mld. Sk (vrátane investičných i prevádzkových nákladov), generálny riaditeľ ASPEK Pavel Jech odhaduje, že to bude ešte viac. Nemožno zabúdať, že najväčšiu časť z uvedenej sumy bude treba investovať v najbližších desiatich rokoch. A z nej najviac pôjde do ochrany a zlepšenia kvality vôd. Podľa vyjadrenia zástupcu Slovenských elektrární Branislava Mihályho (ako jedného z členských subjektov ASPEK) od roku 1991, keď sa spustil „príval“ environmentálnej legislatívy, Slovenské elektrárne

už investovali

do ekologizácie výroby približne 20 mld. Sk. V najbližších rokoch budú musieť investovať ešte 4 až 5 mld. Sk. Kým dosiaľ väčšina prostriedkov išla na realizáciu projektov, ktoré priniesli predovšetkým zníženie vypúšťaných škodlivín do ovzdušia, v najbližšom období bude prioritou kvalita vôd. A tak z uvedených približne 5 mld. Sk pôjde až 70 % do tejto oblasti. Navyše predstavitelia ASPEK zdôraznili, že nemožno zabúdať na potrebu doriešiť otázku spomínaných environmentálnych záťaží. Ich výška sa odhaduje na sumu ďalších minimálne 100 mld. Sk. Pokiaľ však ide o konkrétne environmentálne zákony, predstavitelia ASPEK vyslovili určité obavy, či je na ich aplikáciu v praxi dostatočne pripravená aj štátna správa. Napríklad čo sa týka nového zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia, ktorý sa dotkne 540 slovenských podnikov, vznikajú obavy, či sa v stanovenom termíne stihnú vydať potrebné povolenia. Nový prístup k integrovanému povoľovaniu zdrojov znečistenia je totiž časovo veľmi náročný. Vydanie integrovaného povolenia si vyžiada minimálne polročné administrovanie, s čím uvažuje aj návrh zákona. Obsahovať bude

emisné limity

pre znečisťujúce látky, opatrenia na vylúčenie rizík znečistenia a ohrozenia zdravia ľudí, podmienky hospodárneho využívania surovín a energie, požiadavky na monitorovanie emisií, opatrenia na minimalizáciu diaľkového prenosu škodlivín, postup vyhodnocovania a podobne. Navyše pri určení podmienok budú kompetentní presadzovať využitie najlepšej z dostupných techník. To znamená takú technológiu, ktorá predstavuje najefektívnejší a vývojovo najpokročilejší spôsob použitia v príslušnom odvetví s ohľadom na náklady a prínosy. Samozrejme, ako najlepšia sa definuje najúčinnejšia technika z hľadiska ochrany životného prostredia. To je síce chvályhodný postup, ale nie každý si ju bude môcť dovoliť. Podobne veľa nejasností sa vynára okolo zákona o prevencii závažných priemyselných havárií. Hoci si podniky včas splnili svoje povinnosti a urobili náročnú inventarizáciu nebezpečných látok, štátna správa dosiaľ neurobila nič. A tak nie je vylúčené, že sa začne spamätúvať až v hodine dvanástej. Vzhľadom na skutočnosť, že ASPEK má svojho zástupcu aj v Rade vlády SR pre trvalo udržateľný rozvoj, spýtali sme sa, či využíva aj tento orgán na presadzovanie podnetov a pripomienok z podnikateľskej sféry. Ľ. Lopatka vo svojej odpovedi konštatoval, že táto

rada sa zišla

naposledy niekedy pred dvoma rokmi. „Treba otvorene povedať, že nepracuje,“ zdôraznil Ľ. Lopatka. Pripomeňme, že v Rade vlády pre trvalo udržateľný rozvoj sú zástupcovia vedenia väčšiny rezortov, ale aj mimovládnych organizácií a podobne. Vedie ju vicepremiér pre integráciu Pál Csáky. Keďže v skutočnosti funguje len na papieri (po jej vzniku dlho volali významní slovenskí environmentalisti), čoraz častejšie sa objavujú špekulácie, či zabrzdenie jej činnosti nie je zámer a či vôbec P. Csáky vie, že je na čele aj takéhoto orgánu. Veď keby ľudia z praxe, ako i ďalší odborníci mohli včas aj na takomto fóre svojimi argumentmi presvedčiť kompetentných o nevyhnutnosti považovať ochranu životného prostredia za prioritu (v EÚ je to samozrejmosťou), mohol aj návrh príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu mať inú podobu. Rovnako aj riešenie otázky starých ekologických dlhov či odbornej a najmä kapacitnej pripravenosti štátnej správy na nové úlohy mohlo byť oveľa ďalej.

Zdena Rabayová