OTVORENÁ SPOLOČNOSŤ

Alexander F. Zvrškovec

Už viac ako desať rokov sa snažíme vybudovať spoločnosť na základoch demokracie a trhového mechanizmu. Táto snaha vychádza z ideologickej predstavy o tom, že komunizmus a fašizmus ako alternatívy nesplnili naše očakávania v minulosti. Skúsenosti z minulosti formujú našu politickú scénu do tej miery, že je skoro nemožné definovať ideologické systémy, ktoré by boli základom politiky tých strán, ktoré sa doteraz podieľali na vedení Slovenskej republiky. Nikto dnes nevie, či táto tendencia potrvá a či sa v budúcnosti nedožijeme vzniku novej politickej sily, založenej na nejakom klasickom ideologickom systéme.

Vo svete filozofie, v ktorom sa nemusia riešiť denne politické problémy ako nezamestnanosť, štrajky, organizácia verejnej správy atď., je Platón jedným z pilierov filozofických predstáv o štáte. Platón chcel zafixovať spoločnosť v okamihu, keď spoločnosť dosiahne svoju ideálnu podobu. Tento strach zo zmeny síce nepostihol Marxa, ale jeho teórie o historickej nevyhnutnosti spôsobili, že politika sa stala čakaním na lepšie časy. Marxizmus definoval historické zákony, podľa ktorých sa spoločnosť „vyvíjala“ z kapitalizmu do socializmu a politika sa v takejto perspektíve stala zbytočnou. Takáto pasivita nepochybne umožnila nielen príchod fašizmu, ale aj nekonečné utrpenie občanov štátov, ktoré boli vedené týmto typom fanatických režimov.

Otázkou je, ako dnes definujú slovenské politické strany centrálne úlohy štátu. Filozofická predstava umožňuje minimálne dva pohľady, ktoré, žiaľbohu, nie sú v žiadnom straníckom dokumente. Sloboda voľby sa dá definovať ako sloboda od niečoho alebo sloboda niečoho. Sloboda od niečoho je v prvom rade možnosť výmeny toho, čo nespĺňa to, čo bolo sľúbené. Štát nesľubuje nedefinovateľný blahobyt, ale možnosť primeranej prosperity. Takáto politická ambícia síce nie je nič moc, ale z dlhodobej perspektívy môže byť kľúčom k úspechu.

Dve úspešné politické stratégie dnes dominujú Európe. Ľavicová politika založená na liberálnom základe a pravicová politika založená tiež na liberálnom základe. Žiadna čisto liberálna strana sama o sebe nedokázala abstrahovať voličov do tej miery, aby bola vedúcou silou. Podľa mňa to má spoločné s tou neracionálnou a veľmi významnou dimenziou politiky, ktorá sa dá nazvať politickým mysticizmom.

Keď sa v tejto perspektíve pozrieme na slovenskú politickú scénu, môžeme konštatovať niekoľko skutočností. KDH sa v okamihu, keď opustila liberálne myšlienky, stala stranou v slepej uličke. Náboženská mystika je síce dobrým základom, ale bez lásky k blížnemu a liberálnemu postoju k tým, ktorí majú iné názory, je stranou bez budúcnosti.

Smer nemá jasne definovanú svoju stratégiu a je stranou tých, ktorí sú dnes proti. Budúcnosť má iba vtedy, keď si privlastní ľavicovú mystiku a spracuje liberálnu taktiku pre najbližšie roky. Má vodcu, ktorý je dostatočne charizmatický, ale v tiesni prejavuje často črty možného budúceho diktátora.

HZDS má podľa mňa veľké problémy. Strana jedného muža a mnohých privatizérov nemá ani mystiku a ani dostatočne definované jadro politiky. Dzurindovci sú na tom ešte horšie. Zatiaľ čo HZDS vo svojich začiatkoch nepochybne mala v rukách národnú mystiku, tak dzurindovci môžu povedať, že majú alebo len mali v rukách národné tenisové centrum. My všetci, čo hráme tenis, sme za to vďační, ale v politickom svete sú tieto veličiny neporovnateľné.

SNS je dnes politickou silou, ktorá za určitých predpokladov môže v slovenskej politike niečo znamenať. Má nielen národnú, ale aj náboženskú mystiku. Chýba jej definovaná liberálna platforma, z ktorej sa dá určiť postoj k ekonomickým a sociálnym otázkam. Chýba jej tiež reforma postoja k maďarskej menšine na Slovensku. Po takejto reforme by maďarskí voliči mohli voliť podľa iných kritérií ako doteraz.

Nakoniec treba tiež povedať, že za určitých okolností je možné vybudovať novú politickú stranu, ktorej politika by zohľadnila to, čo voličovi doposiaľ chýbalo. Je tu základňa DÚ alebo DS. Úspech takýchto konštrukcií je však závislý od schopnosti vnútornej organizácie, posolstva voličom a ochoty nechať sa voličmi kontrolovať. Niekedy je lepšie sľúbiť menej. Základnou politickou dilemou však zostáva to, či volič volí podľa sľubu, alebo podľa výsledku.

Alexander F. Zvrškovec