ŤAŽKO V SEBE PREKONÁVAM OBROVSKÉ SPORY VO VLÁDE

„Keby som hlasoval za návrh štátneho rozpočtu, nemohol by som sa pozrieť environmentalistom do očí. Hoci EÚ považuje ochranu a tvorbu životného prostredia za jednu z priorít, na Slovensku je skutočne na konci reťazca záujmu. Tento obrovský rozpor v postojoch súčasnej vlády sám v sebe veľmi ťažko prekonávam. Možno ako politik by som si mohol povedať, no čo, prežiť sa dá, ale do očí by som sa nevedel pozrieť nielen environmentalistom, ale ani vodárom, zástupcom samospráv. Najmä starostom malých obcí, ktoré nebudú mať šancu čerpať z európskych fondov prostriedky na nevyhnutné ekologické aktivity,“ odpovedal minister životného prostredia SR László Miklós na otázku, prečo ako jediný z ministrov vládneho kabinetu za SMK hlasoval proti návrhu štátneho rozpočtu. Ďalej vysvetlil, že celkový návrh štátneho rozpočtu vzrástol oproti minulému roku o 18 mld. Sk. Vlani bol 291,4 mld. Sk a na tento rok sa odsúhlasilo 309,6 mld. Sk. Pokiaľ však ide kapitolu ministerstva životného prostredia, tak najskôr v čase prípravy návrhu východísk navýšili rozpočet kapitoly. Konkrétne pre potrebu vybudovať environmentálnu infraštruktúru pre projekt trnavského závodu automobilky PSA Peugeot Citroën v sume 275 mil. Sk. Ale navýšili nie o uvedenú sumu 275 mil. Sk, ale len o 135 mil. Sk. Rozdiel v sume 140 mil. Sk si malo ministerstvo zabezpečiť na úkor iných potrieb. Potom však vládny kabinet rozhodol, že tieto účelovo viazané kapitálové výdavky pre PSA Peugeot Citroën sa presunú do kapitoly ministerstva hospodárstva. Ale už rezortu životného prostredia nezobrali len 135 miliónov, ale celých 275 mil. Sk. „V druhom kroku, pri odsúhlasení východísk návrhu štátneho rozpočtu, som protestoval, že východiská neuvažovali so žiadnym rozvojom, ani s potrebou konečne riešiť environmentálne

staré záťaže,

na riešenie ktorých už v minulom období boli prisľúbené prostriedky z privatizácie. Žiaľ, zostalo len pri sľuboch,“ povedal L. Miklós. Dúfal však, že zo sumy 5,1 mld. Sk určenej na priority sa ujde niečo aj na životné prostredie. No výsledok je sklamaním. Od návrhu východísk sa znížil rozpočet kapitoly o vyše 800 mil. Sk! Najskôr sa odkrojilo mínus 300 mil. Sk z prostriedkov na program realizácie environmentálnych opatrení (zdroje bývalého ŠFŽP). Vraj z európskych fondov prídu peniaze, ktoré je možné využiť na podobné účely, ako keby sa financovali z domácich zdrojov. No argument, že treba vytvoriť nátlak na využívanie fondov, považuje L. Miklós za dosť demagogický. Dôvod? Ministerstvo životného prostredia má už dnes trojnásobne toľko pripravených projektov, ako je možné spolufinancovať z peňazí z únie. Navyše ešte v rámci výdavkov z kapitoly ministerstva zaviazali sumu 203 mil. Sk na kofinancovanie európskych fondov. „Prvé pobúrenie vo mne nastalo však vtedy, keď sa prepočítalo, že na kofinancovanie bude treba o niečo menej, a tak mi

okamžite stiahli

vlastne rozdiel z toho, čo mi nepridali. Čiže nepridali mi na kofinancovanie, len viazali, a keď sa zistilo, že bude treba menej, tak ministerstvo financií znížilo prostriedky o ďalších 85 mil. Sk. To je však absolútne neseriózne,“ dodáva L. Miklós. Žiaľ, to všetko dosiaľ spomenuté je len prvé mínus v kapitole životné prostredie. Druhé veľké mínus súvisí s kapitolu ministerstva pôdohospodárstva. Na základe rozhodnutia vládneho kabinetu mala k 1. máju 2003 (aj to už bol posunutý termín) prejsť oblasť vodného hospodárstva spod kompetencií pôdohospodárstva pod životné prostredie. Keďže delimitačné protokoly nie sú ešte definitívne ukončené, tak výdavky na vodné hospodárstvo boli rozpočtované na rezort pôdohospodárstva. Ide teda o ďalší paradox, veď o prostriedkoch jedného rezortu rozhodoval a dodnes rozhoduje iný rezort, ktorý tiež žiada podstatne viac. A tak nečudo, že ak bolo treba niekde ubrať, zrejme ubralo z toho, čo mu už nepatrí. Jednoducho podľa príslovia, z cudzieho krv netečie. „Vo východiskách sme odsúhlasili 820 mil. Sk s tým, že za to mal bojovať minister pôdohospodárstva. Pritom aj tých 820 mil. Sk bolo na hranici únosnosti, ak sa majú zvládnuť všetky

stanovené úlohy

vo vodnom hospodárstve vrátane realizácie opatrení na protipovodňovú ochranu. Z uvedenej sumy škrtlo však ministerstvo financií najskôr 198 mil. Sk a ešte asi pred tromi týždňami ďalších 250 mil. Sk, čo je dovedna mínus 448 mil. Sk, čiže viac ako polovica. A to nie je všetko. Naďalej zostalo v návrhu príjmov kapitole MŽP SR 482 mil. Sk, čo je viac ako vo výdavkoch (372 mil. Sk). Pritom reálne príjmy sú asi len 330 mil. Sk. A tak ministerstvo životného prostredia očakáva mínus ďalších 150 mil. Sk, lebo reálne príjmy sa ťažko zvýšia. S takým návrhom je skutočne veľmi ťažké byť solidárny,“ dodáva L. Miklós. Za jediné plus považuje len pridaných 90 mil. Sk na úhrady majetkovej ujmy. Summa summarum ide teda o sumu okolo mínus 800 mil. Sk. Zaujímavé je tiež nasledujúce porovnanie. Z európskych fondov sa očakáva príjem 567 mil. Sk. Tie však ako proklamovaná pomoc

ťažko prispejú

k zlepšeniu životného prostredia. Veď ak od sumy 800 mil. Sk odrátame 567 mil. Sk z EÚ, stále bude oblasť ochrany životného prostredia ochudobnená o vyše 360 mil. Sk. A to v čase, keď je najvyšší čas realizovať opatrenia, ktoré vyplývajú z približovania sa slovenskej environmentálnej legislatívy k legislatíve EÚ. Hoci napríklad do oblasti vodného hospodárstva bude treba v najbližších desiatich rokoch investovať vyše 140 mld. Sk, predstavitelia tzv. silných rezortov akoby o tom nechceli počuť. Stačí však jednoduchá matematika na to, aby sa množstvo potrebných prostriedkov na naplnenie novej legislatívy v praxi, ktoré potvrdili experti z EÚ či OECD (440 mld. Sk prevádzkových i investičných nákladov), podelilo počtom rokov, dokedy sa majú realizovať. A každý ľahko pochopí, že životné prostredie nemožno odkladať na vedľajšiu koľaj. Koho budú volať na zodpovednosť, keď bude hroziť otvorenie ťažko uzavretej kapitoly?

Zdena Rabayová