Niekto má poriadne zarobiť?

Zo záznamu minulotýždňovej tlačovej besedy strany Smer o reforme zdravotníctva, Veriteľovi, a. s., a inom zverejňujeme niektoré názory jeho podpredsedu Pavla Pašku.

(...) To, čo sa deje dnes v zdravotníctve, nás utvrdzuje v tom, že jednotliví predstavitelia vládnych koaličných strán majú k sebe naozaj veľmi blízko. Bohužiaľ, nie programovo a obsahovo, ako to deklarovali, keď vytvárali minulý rok koalíciu, ale majú k sebe veľmi blízko spôsobmi, akými zavádzajú slovenskú verejnosť, akými klamú slovenských občanov. Nepochybne, a to si dovolím tvrdiť, veľmi zdatným predstaviteľom tohto typu vzťahu a komunikácie so slovenským občanom je aj minister zdravotníctva MUDr. Rudolf Zajac. Budeme podrobne hovoriť o problematike financovania, oddlžovania, Veriteľa, a. s., proste o všetkom, čo dnes prinajmenej znepokojuje profesionálnu verejnosť. (...) Dovoľte len niekoľko poznámok. Sú to výroky typu „Slovenské zdravotníctvo alebo lekárenstvo znížilo dlh zo sedem miliárd na päť a pol miliardy.“ Nikto nepovie ako, kedy. Vzápätí sa objaví informácia, že sa bude oddlžovať o jednu miliardu, ale že už to bude zo šesť miliárd na päť miliárd. Tak aká tá suma vlastne je? Čo je však na tom najzvláštnejšie, že všetky tieto operácie sa majú udiať „geniálnym“ spôsobom, a to je použitie akciovej spoločnosti Veriteľ, o ktorej už určite všetci dobre viete, a ktorá, tak ako som povedal, znervózňuje profesionálnu verejnosť a pracovníkov v zdravotníctve.

(...) Čo nás najviac na celom Veriteľovi znervózňuje je, že sú to údaje o spoločnosti, ktorá vďaka stupňu utajenosti, podobne ako v prípade skupinky pána premiéra, je naozaj tajuplná a nikto o nej nič nevie. Možno naozaj len tí, čo majú o nej niečo vedieť. Toto geniálne riešenie má jediný háčik. Totiž neprináša žiadne oddlženie. Do systému totiž nedodá ani jednu slovenskú korunu navyše. Jednoducho má splniť dva základné ciele pána ministra. Tým prvým je uspokojiť nesmierne

výbušnú situáciu

medzi zdravotníckou obcou. Mám teraz na mysli najmä lekárnickú komoru, mám na mysli asociáciu špecialistov, proste asociované skupiny v rámci rezortu, ktoré sa dostávajú pod najväčší tlak v rámci tzv. reformy a nedostávajú veľmi jasne deklarované postupy, ako sa dostať z problémov, s ktorými zápasia už niekoľko rokov. Som presvedčený, že všetky tie vyhlásenia sledujú, samozrejme, v kontexte tohto cieľa, aj to, aby v prípade prejavov nespokojnosti, o ktorých sa už tiež verejne hovorí, a to sú avizované štrajky možno majiteľov lekární a lekárnikov, Únie špecialistov Slovenska z dôvodu zavedenia limitov na preskripciu liekov, pán minister si určite chce vytvoriť predpolie na to, aby mediálne mohol s týmito profesijnými skupinami zviesť tak, ako to u neho býva zvykom, svoj zápas. Druhým a nepochybne ešte horším a pre nás absolútne neprijateľným cieľom používania akciovej spoločnosti Veriteľ je, že na tom má niekto veľmi dobre zarobiť. Nuž a tu sme opäť v krutej slovenskej realite, pretože určite nie je náhodou, že všetky podklady nevyhnutné na legitimizáciu takéhoto kroku, tohto

tieňového divadla,

predkladá minister zdravotníctva ruka v ruke s ministrom financií, presne v intenciách toho dobrého obchodného koaličného bratstva, na ktoré sme zvyknutí už rok počas vládnutia tejto vlády. Ako to vlastne je? Nuž, jednoducho sa zdravotným poisťovniam zoberú peniaze, ktoré v priebehu rokov 2000 a 2001 dostávali na základe zákona 273, § 28, umožňujúcim alebo zadávajúcim dokonca povinnosť ministerstvu financií dopĺňať deficit štátnych zdravotných poisťovní do výšky úplného schodku, na ktoré sa používali tzv. účelové návratné finančné výpomoci. Takto sa na účtoch Veriteľa ocitlo aj 1,1 miliardy korún, o ktorých hovorí minister zdravotníctva, že budú použité na oddlženie lekární. Je to totiž presne splátka návratnej finančnej výpomoci, ktoré zdravotné poisťovne museli do konca augusta uhradiť ministerstvu financií, a to ich transferovalo na účet akciovej spoločnosti Veriteľ. Aspoň to tak tvrdí. Len na ilustráciu, celkovo hovoríme o 4,8 miliardy korún, ktoré v priebehu dvoch rokov zdravotné poisťovne na Slovensku dostali, pretože zákon 273, samozrejme, hovorí aj o možnosti, nie povinnosti, ale možnosti tejto finančnej výpomoci aj neštátnym poisťovniam. Zdravotné poisťovne do včerajška, ak tie údaje od nich sú správne, zaplatili už viac ako 3 miliardy korún späť ministerstvu financií. Tento mechanizmus jasne ukazuje, že do systému naozaj neprichádzajú

žiadne peniaze

navyše, a že je to ako keby ste (prepáčte, použijem takýto príklad) rozbili svojmu synovi doma prasiatko, kde má sto korún, ktoré si zarobil brigádami, a potom mu ich veľkodušne dali ako darček k jeho narodeninám a, samozrejme, ešte si dvadsať korún necháte na pivo, a poviete mu, nech si za to niečo kúpi. Nepovažujeme tento systém za transparentný a prehľadný.

(...) Fond národného majetku, ktorý je zakladateľom spolu s ministerstvom financií a s ministerstvom zdravotníctva akciovej spoločnosti Veriteľ, previedol na účet tejto akciovej spoločnosti 3,45 miliardy korún. No tak sa pýtam, prosím vás, odkiaľ? V roku 2002 bolo deklarované, že proces oddlženia tak, ako to sľúbil vtedajší minister Roman Kováč a aj Mikuláš Dzurinda, ktorý dosiaľ tento svoj sľub nesplnil, tieto prostriedky mali byť naozaj z privatizácie. Hovorilo sa však prevažne o zdrojoch z privatizácie energetiky a predaja Slovenských elektrární. Mne osobne ani kolegom nie je známe, že by Fond národného majetku disponoval takouto

veľkou sumou

z privatizácie, skôr naopak, sám zápasí s finančnými problémami. To znamená, tento údaj naozaj nie je vierohodný. Tu chcem len dodať, že ak veríme zákonu o zachovaní hmoty a energie, ja osobne verím aj zákonu zachovania peňazí a jednoducho budem tvrdiť, že je to naozaj schéma, ktorá so skutočným oddlžením nemá nič spoločné. Oddlženie je to, keď prídu peniaze navyše do systému. Dnes sme svedkami toho, ako sa buď dokonca sťahujú, alebo len cirkulujú iným spôsobom, ktorý má umožniť úzkym skupinám združeným okolo tých, ktorí tento systém sofistikovali a vymysleli, veľmi dobre zarobiť. Zarobiť a, podotýkam, aj na úkor súkromných vlastníkov, čo je naozaj výnimočný prejav a poškodzovanie súkromného majetku od predstaviteľov pravicovej vlády. My sa nebránime tomu, aby nám minister a zodpovední transparentne previedli, ako by to malo fungovať, a budeme radi, ak naozaj nájdu sofistikovaný spôsob.

***

Dotknem sa teraz naozaj kontextu nesystémovosti ministra Zajaca a jeho vízie tzv. reformy. Jeden z ďalších flagrantných príkladov nesystémovosti je jeho snaha riešiť finančné problémy zlúčením Spoločnej zdravotnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, opäť bez náznaku toho kedy, ako a akým spôsobom ten kumulovaný dlh, ktorý by narástol (zhruba to číslo, neberte ma za slovo, bude niekde cez päť a pol miliardy korún) zaplatí a akým spôsobom. Chcem povedať, že Smer od samého začiatku stojí v silnej opozícii proti vízii ministra Zajaca a jeho reformy. Aj problematika oddlžovania a vznik a fungovanie Veriteľa dokazujú, že

veľký reformátor

nemá systémové riešenia v podobe transparentných krokov s oporou v novej zdravotníckej legislatíve. Jeho neschopnosť predkladať potrebné zákony včas a hlavne v komplexnom balíku sa prejavuje potom v takýchto čiastkových výstreloch od boku, ktoré miesto reality reflektujú skôr taký akútny stav mysle a potrebu ministra a ľudí okolo neho vyrovnať sa s niekým alebo s niečím, hlavne s tými, ktorí sú jeho oponentmi. Príklady z parlamentu sú známe, hovoríme o dva sedem sedmičke, zákon o zdravotníckej starostlivosti, alebo jasný príklad dva sedem dvojky, zákon o (zdraví ľudu?), kde sa zrazu kozmetická problematika zmenila na závažnú problematiku registrácie liečiv a zmeny v Liečebnom poriadku len tak, bez toho, aby ktokoľvek mal možnosť oponovať. Dôkazom toho, že minister Zajac neuchopil reformu ako akýsi kontinuálny proces kvality, ale ako akúsi drsnú revolúciu so všetkým, čo k nej patrí, s obeťami, chaosom a s obrovskými spoločenskými škodami (to sú akty, o ktorých sme hovorili), ale kde

vrcholom ľadovca

je najmä, podľa nás, absolútne sofistikovaná príprava na, použijem ten výraz, skoro podvod na poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti. Neschopnosť v legislatíve sa prejavuje aj v tom, že keďže jeho reformný tím nepripravil zákonné normy včas, na októbrovej schôdzi sa opäť neobjavia zákony, ktoré mali zásadným spôsobom zmeniť charakter financovania zdravotníckej starostlivosti, a ktoré mali byť základným nástrojom, aby sa systém dostal do vyrovnaného hospodárenia. Mám na mysli zákon o zdravotnom poistení, zákon o zdravotných poisťovniach a vzniku úradu pre dohľad atď., atď. Je úplne zvyčajné, že rezortný minister potom volí neštandardné riešenia typu skráteného legislatívneho konania. Dokonca sa povráva, že okrem toho, že násilné zlúčenie „Všeobecnej“ a „Spoločnej“ chce urobiť tiež v skrátenom legislatívnom konaní v príslušných zákonoch, že aj dokonca tieto závažné legislatívne normy, o ktorých som hovoril, sa majú objaviť v parlamente a s odôvodnením hroziacich národohospodárskych škôd majú byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Je to absolútne neprijateľné. Tento prístup

spojený s aroganciou

a vyhrážkami voči oponentom a ignoráciou všetkého, čo profesijné asociované skupiny v slovenskom zdravotníctve za desať rokov v dobrej viere v zmenu pripravovali. Som presvedčený, že vari na Slovensku niet takej oblasti, kde by, keďže úroveň problémov a finančnej záťaže sa vinie ako niť už skoro jedenásť rokov, bola tak dôkladne analyzovaná práve cez profesijné skupiny ako v zdravotníctve. Všetko toto je ignorované a reforma je naozaj akýmsi zhlukom nápadov veľmi úzkeho okruhu ľudí, ak vôbec títo ľudia majú do toho čo hovoriť, a nie je to naozaj len názor rezortného ministra.

(do)