Naša výživa žiada ozdravenie

Koľko ľudí u nás hladuje, o tom sa oficiálne štatistiky nevedú

Prieskumy výživy aj po roku 1989 hovoria o zvýšenom deficite výživových faktorov. „Nárastom cien došlo k nedostatočnému prísunu niektorých potravín, napríklad mlieka. Tento deficit sa prehĺbil pri sledovaní dospelej populácie, pričom došlo k podhodnoteniu prísunu vápnika. Jeho nedostatok predstavuje rizikový faktor,“ hodnotí súčasnú situáciu vo výžive našich obyvateľov vedúca Odboru hygieny výživy Štátneho fakultného zdravotného ústavu SR MUDr. Iveta Trusková. Pretože zo štatistík sa bežne dozvieme, koľko ľudí na svete hladuje (celkovo vraj 840 miliónov, z toho 799 miliónov v rozvojových krajinách), zaujímalo nás, či existuje nejaká štatistika o počte hladujúcich osôb na Slovensku. „Koľko ľudí u nás hladuje, na to štúdie nemáme. U nás je snáď iná situácia z pohľadu nedostatku v tom, že nie je primeraný prísun takých potravín, ktoré sú vhodné na výživu. Potom môže dôjsť k deficitu výživového stavu, ale nemožno jednoznačne hovoriť o hladovaní.“ Neraz sa u nás rozpráva nielen o bezpečnosti potravín, ale aj ich prístupnosti ľuďom vzhľadom na pretrvávajúcu nízku kúpnu silu obyvateľov. Preto sme sa spýtali, či ústav v týchto intenciách pôsobí vysvetľujúco aj na našu exekutívu, ktorá napríklad cenovými opatreniami sťažuje mnohým občanom dostupnosť väčšieho sortimentu potravín. Podľa I. Truskovej je jednou z možností hovoriť na všetkých miestach a pri všetkých príležitostiach o tom, čo je vo výžive vhodné, aj keď ekonomická situácia na Slovensku nie je dobrá. Podľa jej úvahy asi sa treba vrátiť k jednoduchším potravinám, ktoré sú na cereálnom základe, treba sa viac orientovať na

strukoviny, zeleninu

a ovocie, teda na tie, ktoré sú v našich podmienkach dostupnejšie. Tieto zabezpečia dostatok vlákniny, odstránia deficity v antioxidantoch, alebo v bielkovinách, aj keď ich nemôžu naplno vykryť. V roku 1999 bol na Slovensku prijatý program ozdravenia výživy. Preto už nie je správne len „osvetársky“ hovoriť o tom, že takýto program existuje a čo je jeho zámerom. Z toho dôvodu našou ďalšou otázkou bolo, aké sú doterajšie výsledky. „V podstate každý rok sa robí odpočet jednotlivých rezortov, pričom boli podniknuté viaceré kroky. Dôležité je mať aj dobré legislatívne základy. Vo vzťahu k Potravinovému kódexu sa v súčasnosti aproximuje legislatíva Európskej únie. Druhou možnosťou je spolupráca s rezortom školstva. Vieme, že má programy, ktoré sú zamerané na najmenšie deti, alebo aj dospievajúcu mládež. Školstvo teraz pripravuje s výrobcami ďalší mliečny program. Toto sú spôsoby, ako nájsť východisko z neželateľnej situácie a trendu.“ I. Trusková sa zmienila aj o tom, že sa zúčastnila na konferencii o životnom štýle. Problém s prevládaním nesprávnych

stravovacích návykov

a výživou ako ochranným faktorom rozhodujúcim pri výskyte ochorení, nie je len na Slovensku. „Rovnaký problém majú Taliani, Francúzi. Nielen krajiny východnej Európy, ale aj štáty, ktoré sú na tom ekonomicky dobre. U nás je problém v tom, že by sme si želali viac potravín na zlepšenie výživy, no nie sú na to ekonomické zdroje. Ani vo vyspelých krajinách neprevládajú v stravovacích návykoch tie potraviny, ktoré by tam mali byť. My sa snažíme hovoriť s ľuďmi, aby sa im dostalo do povedomia, ako si aj pri ich zlej ekonomickej situácii môžu vybrať potraviny, o ktorých vieme, že budú užitočné pre zdravie.“

Vladimír Turanský